Ułada107

Łukašenka: «Lepš być dyktataram, čym błakitnym» + videa

Łukašenka vajuje z polskimi i niamieckimi vorahami.

Vystupajučy pierad žurnalistami ŭ Raŭbičach na mierapryjemstvie «Minskaja łyžnia-2012», Łukašenka ŭ čarhovy raz vykazaŭsia pra situacyju vakoł sankcyj ES.

Havoračy pra polskich i niamieckich palitykaŭ Łukašenka nie vybiraŭ vyrazaŭ. Polšču źvinavaciŭ u namierach padzialić Biełaruś, Niamieččynie nahadaŭ pra achviaraŭ Druhoj suśvietnaj vajny.

«Heta absalutnaja isteryka, i, jak vy bačycie, u avanhardzie dva typy palitykaŭ ci ŭvohule dva typy ad palityki: adzin žyvie ŭ Varšavie, druhi u Bierlinie», — cytuje Łukašenku BiełTA.

«Ja ž kažu, što tam karty ŭžo pramalavanyja da Minska, tam užo terytoryja Polščy. Zrazumieła, treba niejak hetyja malunki padtrymlivać, padmacoŭvać, apraŭdvać.
Tamu i iduć takija zajavy. Ja tolki nie viedaju, jakoje dačynieńnie hetyja palityki majuć da polskaha narodu abo polski narod da hetych palitykaŭ. Heta naohuł čužyja ludzi dla Polščy. Jasna, čyju palityku jany siońnia pravodziać. Hetyja ludzi — nie palaki, jany čužyja polskamu narodu».

Nastupnyja vykazvańni Łukašenka pryśviaciŭ niemcam.

«Što tyčycca druhoha, nie to ružovaha, nie to błakitnaha, jaki tam pra dyktaturu kryčaŭ ... Pačuŭšy heta, ja padumaŭ: lepš być dyktataram, čym błakitnym. Ale boh ź im, pytańnie ŭ inšym — my ŭsie pamiatajem siaredzinu minułaha stahodździa, i što śviet atrymaŭ ad ich dyktatury.
Naš narod jašče nie apamiataŭsia da hetaha času. Tamu nie im nas paprakać z nahody niejkaj dyktatury. Ja na hetuju temu ŭvohule razvažać nie chaču».

Łukašenka nahadaŭ, što ŭ apošni śpis ES trapili sudździ i milicyjanty. Jon adznačyŭ:

«Jany pačali cisk na sudździaŭ, i heta nie vypadkova. Heta sihnał sudździam: hladzicie, budziecie nie tak sudzić, jak chočuć u Bruseli ci Vašynhtonie, značyć, my vam vizu nie damo . Ale sudździa zaležny tolki ad adnaho — artykuła zakona, jon nie maje prava na inšaje. Za što ž sudzić sudździu? (...)

Ci ž patrapili tam dva milicyjanta. Heta taksama sihnał: hladzicie, budziecie zmahacca za stabilnaść Biełarusi, budziecie hetuju «piatuju kałonu» ŭ pačućci pryvodzić, my vam taksama vizu nie damo.
Heta ŭsio sihnały ŭ adnym kirunku. Im karcić razburyć našu stabilnaść i źniščyć našu dziaržavu, zrabić jaje padručnaj va ŭsich adnosinach».

Kamientary107

Na parłamienckich vybarach u Francyi pieramahajuć ultrapravyja z Maryn Lo Pen. Partyja Makrona treciaja3

Na parłamienckich vybarach u Francyi pieramahajuć ultrapravyja z Maryn Lo Pen. Partyja Makrona treciaja

Usie naviny →
Usie naviny

Słava Kamisaranka raskazaŭ, jak jaho kancerty čatyry razy miniravali4

«Ejsmant pačytała hety vaš tvitar i taksama ŭłupiła Azempik». Najlepšyja tvity tydnia4

Analityk nazvaŭ try pryčyny taho, čamu Ukraina zachoŭvaje dypłamatyčnyja adnosiny ź Biełaruśsiu16

U Čarnihavie pastavili pamiatnuju šyldu Kastusiu Kalinoŭskamu. Voś jak jana vyhladaje 2

Na rok-fiestyvali ŭ Pružanach hurt «Kino» ŭ apošni momant pamianiali na dvuch Z-vykanaŭcaŭ6

Ministarka kultury Narviehii pakazała ŭ teleefiry aholenyja hrudzi33

Bajden moža źniać svaju kandydaturu z vybaraŭ, kali na jaho nacisnuć svajaki i siabry. A chto jaho moža zamianić?11

Minskaja nastaŭnica zvolniłasia sa škoły za 3 miesiacy da kanca adpracoŭki. Kolki pryjšłosia zapłacić?43

«Hałodnyja. Zmučanyja. Ščaślivyja». Apublikavali FOTY ŭkrainskich vajskoŭcaŭ paśla rasijskaha pałonu6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na parłamienckich vybarach u Francyi pieramahajuć ultrapravyja z Maryn Lo Pen. Partyja Makrona treciaja3

Na parłamienckich vybarach u Francyi pieramahajuć ultrapravyja z Maryn Lo Pen. Partyja Makrona treciaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →