Zamiena parku bambavikoŭ Su-24 na šmatmetavyja źniščalniki Su-30 dazvolić adšukać u biełaruskim biudžecie dadatkovyja srodki dla finansavańnia ŭzbrojenych sił.
Frantavyja bambaviki Su-24 vyviedzienyja sa składu ŭzbrojenych siłaŭ Biełarusi. Pra heta paviedamiŭ na pres-kanfierencyi 21 lutaha ministr abarony hienierał-lejtenant Juryj Žadobin.
Ź jaho słovaŭ možna było zrazumieć, što hałoŭnaj pryčynaj stała značnaje vyčarpańnie lotnaha resursu hetych mašyn.
Pieršy palot Su-24 ździejśniŭ u 1970 hodzie, na ŭzbrajeńnie aficyjna pryniaty ŭ 1975 hodzie. Biełaruskaja vajennaja akruha atrymała Su-24 raniej za inšych u Savieckaj armii, i, naturalna, stupień znosu samalotaŭ pieršych sieryjaŭ ciapier vielmi značnaja. Adpaviedna, vydatki na padtrymańnie ich lotnaj hatoŭnaści nieapraŭdana vialikija. Tańniej naohuł admovicca ad ekspłuatacyi tych jašče mašyn, jakija jašče funkcyjanujuć.
Pa dadzienych zamiežnych krynic, na kaniec 2011 hoda na ŭzbrajeńni vojskaŭ SPA i VPS Biełarusi znachodziłasia 35 samalotaŭ hetaj marki z 42, jakija dastalisia pry raspadzie SSSR.
Pra toje, što ź biełaruskimi Su-24 nie ŭsio dobra, u ŚMI zahavaryli adrazu paśla pavietranaha paradu 9 maja 2010 hoda ŭ Minsku. Pa słovach vidavočcaŭ, padčas pralotu źviana bambavikoŭ Su-24 treciaja i čaćviortaja źleva pa chodu ruchu mašyny išli z nachiłam, pieryjadyčna parušajučy intervał i vyšyniu (što stvaryła realnuju niebiaśpieku sutyknieńnia).
Niezaležnymi ekśpiertami tady była vykazanaja zdahadka ab mahčymym zboi ŭ sistemie kiravańnia miechanizacyjaj pavarotu kryła samalota. Pa niekatorych dadzienych, mienavita hetaja niaspraŭnaść u dvuch vypadkach z troch była pryčynaj katastrof frantavych bambavikoŭ Su-24 u 2009 hodzie ŭ Rasii.
Adznačym, što za Su-24 praktyčna z samaha pačatku ekspłuatacyi ŭ savieckich VPS zamacavałasia reputacyja dosyć składanaj ŭ piłatavańni mašyny z vysokim uzroŭniem avaryjnaści: kolkaść lotnych zdareńniaŭ ź jaje ŭdziełam vyličvajecca dziesiatkami.
Tolki ŭ VPS Rasii z 2000 hoda pa ciapierašni čas raźbiłasia 16 samalotaŭ Su-24/24 M, u tym liku try mašyny — za apošnija čatyry miesiacy. Mahčyma, pieršapačatkova ŭłaścivyja hetaj mašynie kanstruktyŭnyja niedachopy pahoršylisia ad fizičnaha znosu vuzłoŭ i ahrehataŭ, što i stała pryčynaj narastańnia liku lotnych zdareńniaŭ.
I tym nie mienš, navat paśla hetych nadzvyčajnych zdareńniaŭ u Rasii nie stali zdymać usio Su-24 z uzbrajeńnia. 28 lutaha hetaha hodu kamandavańnie VPS pryniało rašeńnie častkova adnavić ich paloty, zabarona na jakija była ŭviedzienaja 13 lutaha paśla krušeńnia samalota hetaha typu ŭ Kurhanskaj vobłaści. Rasijskija Su-24 buduć śpisanyja pa miery zamieny ich najnoŭšymi Su-34 tolki da 2020 hoda.
A voś u Biełarusi čamuści vielmi śpiašajucca, niahledziačy na značna bolš spryjalnuju statystyku ekspłuatacyi Su-24. Mahčyma, vyrašalnuju rolu tut adyhryvaje faktar ekanomii finansavych resursaŭ. Bo ab niedachopie srodkaŭ dla ŭtrymańnia armii ŭ suviazi z ekanamičnym kryzisam nieadnarazova havaryłasia na samym vysokim uzroŭni. Pryčym u apošni raz zusim niadaŭna.
Nahadaju: 6 lutaha na sustrečy ź dziaržsakratarom Savieta biaśpieki Biełarusi Leanidam Malcavym i ministram abarony Juryjem Žadobinym prezident Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što nakiravaŭ svajmu rasijskamu kalehu Dźmitryju Miadźviedzievu list «Ab nieabchodnaści pošukaŭ dadatkovych srodkaŭ dla biełaruskich vajskoŭcaŭ».
Pakul aficyjnaj infarmacyi pra reakcyju vyšejšych słužbovych asob Rasii na hetuju prośbu niama, a patreba ŭ hrošach, treba dumać, tolki raście. I vielmi mahčyma, što adšukać ich było vyrašana ŭnutry samoha vajennaha biudžetu, za košt skaračeńnia šerahu artykułaŭ vydatkaŭ. Nu, naprykład, na ekspłuatacyju Su-24.
Da taho ž hetyja samaloty možna trochi padramantavać i pradać za biascenak jašče bolš biednym (i tamu nie vielmi pieraborlivym) siabram. Choć jakija, ale hrošy. Da hetaj dumki schilaje zajava Juryja Žadobina pra toje, što «ŭ nas jość adpaviednyja dziaržaŭnyja struktury, jakija buduć vyrašać, što ź imi (samalotami) rabić».
Praŭda, takoje tłumačeńnie pryčyn terminovaha śpisańnia Su-24 nie vyhladaje vyčarpalnym. Biez hetych mašyn rezka źnižajucca mahčymaści biełaruskaj avijacyi ŭ płanie paražeńnia naziemnych celaŭ. Usio ž taki samalot niasie da siami ton bajavoj nahruzki. Niezdarma ŭ NATA Su-24 prazvali «hruzavikom z bombami». Naŭrad ci Rasieja budzie spakojna hladzieć na takoje značnaje pasłableńnie mocy pieradavoj miažy svajoj abarony, jakim u Maskvie ličać biełaruskuju armiju.
Kali… kali tolki Su-24 ŭžo nie znajšli zamienu. Na karyść takoj viersii havoryć niadaŭniaja zajava načalnika Hienieralnaha štaba Uzbrojenych sił Biełarusi hienierał-majora Piatra Cichanoŭskaha. 7 śniežnia minułaha hodu toj zajaviŭ, što majucca «dastatkova surjoznyja» pierśpiektyvy techničnaha pieraasnaščeńnia biełaruskaj vajennaj avijacyi.
Advažymsia vykazać zdahadku, što havorka išła ab prajekcie pieradačy VPS i SPA Biełarusi tak zvanych indyjskich źniščalnikaŭ Su-30.
Nahadaju: 16 vieraśnia 2011 h. maskoŭskaja hazieta «Kommiersant» paviedamiła, što Biełaruś nieŭzabavie atrymaje 18 samalotaŭ Su-30K. Apošnija byli pieradadzienyja Rasijaj Indyi ŭ jakaści vučebna-bajavych ŭ 1997–1999 hadach, na pieršym etapie ździełki pa pastaŭcy Deli źniščalnikaŭ Su-30 MKI. U minułym hodzie hetyja mašyny, jak pisała presa sa spasyłkaj na krynicy ŭ rasijskaj avijacyjnaj pramysłovaści, byli pavietram dastaŭlenyja ŭ Biełaruś i prachodzili pieradprodažnuju padrychtoŭku ŭ AAT «558 Avijacyjny ramontny zavod» u Baranavičach.
Krychu paźniej źjaviłasia infarmacyja, što Biełaruś moža stać i pakupnicaj hetych samalotaŭ. Taksama paviedamlałasia, što prybyli ź Indyi Su-30K padvierhnucca ŭ Baranavičach nie tolki ramontu, ale i madernizacyi da varyjantu Su-30KN, jaki maje bolš vysokija bajavyja ŭłaścivaści (u tym liku i mahčymaść paražeńnia naziemnych celaŭ).
U pryncypie, ničoha niečakanaha ŭ samim fakcie mahčymych pastavak Minsku hetych źniščalnikaŭ niama. Raniej vysokapastaŭlenyja biełaruskija vajskoŭcy i pradstaŭniki VPK nieadnarazova zajaŭlali ab nieabchodnaści nabyćcia ŭdarnych bajavych samalotaŭ typu Su-30.
Ale, nakolki možna zrazumieć, sprava ŭpirałasia ŭ vysokija košty hetych uzbrajeńniaŭ (za adzin Su-30 treba vykłaści minimum 35–45 młn. dalaraŭ) pa mierkach biełaruskaha biudžetu. I choć reštavy košt kožnaha Su-30K ź Indyi istotna mienšy (kala 15 młn. dalaraŭ z ulikam ramontu i madernizacyi da ŭzroŭniu Su-30KN), usio roŭna heta ŭlacieła b u kapieječku.
Tak što kali asnaščeńnie biełaruskich VPS i vojskaŭ SPA samalotami Su-30KN usio ž taki adbudziecca, to, chutčej za ŭsio, na niekamiercyjnaj asnovie (biazvypłatna, pa ŭzajemazaliku abo pa reštavym košcie). Vierahodnaść takoha varyjantu raźvićcia padziejaŭ vyhladaje dosyć vysokaj u śviecie abvastreńnia adnosinaŭ pamiž Rasijaj i NATA z nahody vynasu ŭ Jeŭropu pieradavych pazicyj amierykanskaj PRA.
Pa niekatorych zdahadkach, biełaruskaja prahrama madernizacyi Su-30K da viersii Su-30KN moža ŭklučać mierapryjemstvy pa intehracyi ŭ kompleks bartavoha ŭzbrajeńnia hetaha bajavoha samalota nie tolki šyrokaha śpiektru kiravanych bombaŭ, ale i rakietaŭ rasijskaha taktyčnaha kompleksu Club-A (u pryvatnaści 3 M-14AE) z dalnaściu stralby da 300 km.
Alaksandr Alesin
Kamientary