Ładućka: «Čamu supracoŭnik AMONu, jaki słužyŭ u Čarnobyli, nie moža pabudavać u Uruččy kvateru?»
Staršynia Minharvykankama padkreśliŭ: uščylnieńnie zabudovy -- nieadjemnaja častka žyćcia luboha horada.
Haradskija ŭłady śpiešna sprabujuć «patušyć» horadabudaŭničy kanflikt va Uruččy, dzie miascovyja žychary vystupajuć suprać ŭščylnieńnia ich rajona novymi damami dla hramadzian, jakija majuć u hetym patrebu, u tym liku dla pradstaŭnikoŭ siłavych struktur. Na dniach hałoŭny architektar Minska Alaksandr Piatroŭ paabiacaŭ pajści na sastupki: pavodle jahonych słoŭ, budaŭnictva niekatorych damoŭ u mikrarajonie moža być zabłakavana. Tema atrymała raźvićcio siońnia na
Pavodle staršyni Minharvykankama, va Uručča nie buduć budavać dva damy — № 19 i № 21. Adzin ź ich — dom kampanii «Biełspłaŭ», druhi — ŽBVK
— Čamu supracoŭnik AMONu, jaki słužyŭ u Čarnobyli, nie moža pabudavać va Uruččy kvateru? — vykazaŭ ździŭleńnie Mikałaj Ładućka.
Staršynia Minharvykankama padkreśliŭ: uščylnieńnie zabudovy — nieadjemnaja častka žyćcia luboha horada.
— My niadaŭna jašče raz praanalizavali ŭsie padrychtavanyja materyjały, usie ekśpiertyzy, uzhadnieńni, — praciahnuŭ Ładućka. — My skazali hramadzianam: na hetaj terytoryi z vašym razumieńniem realizujem hrupu žyłych damoŭ. My pajšli na toje, kab prybrać dva žyłyja damy, ale zabudova terytoryi ŭsio roŭna budzie iści. Tamu što heta praktyka, heta nieabchodnaść, heta patreba. Kali b tam byli inšyja aśpiekty, ale my budujem žyllo dla hramadzian, jakija majuć patrebu ŭ palapšeńni žyllovych umoŭ, jany majuć prava na atrymańnie pieravah. Budaŭnictva pradyktavana usimi dziejučymi narmatyŭnymi dakumientami, sieryjaj roznych ekśpiertyz.
Pavodle Mikałaja Ładućki, prablema Uručča atrymała nieapraŭdana šyroki rezanans. Aktyŭna ŭ mikrarajonie pratestujuć tolki 10–12 čałaviek, skazaŭ čynoŭnik.
Kamientary