Usiaho patrochu

Žuraviny dabyli da Vialikadnia

Takoje zdarajecca nia časta. Pryjšła viasna, i palešuki padalisia na bałota pa žuraviny.

Takoje zdarajecca nie časta. Pryjšła viasna, i palešuki padalisia na bałota za žuravinami. Jak praviła, hetyja jahady zbirajuć vosieńniu i narychtoŭka žuravin ciahniecca da zimy. I dzieści pad Novy hod jana zakančvajecca. A sioleta zima stajała tolki ŭ lutym, tamu ludzi vykarystali hety momant.

Hancavickaja spažyŭkaapieracyja adrazu pačała zakuplać jahady. Asablivych prablem niama, bo niama kankurentaŭ. Vosieńniu roznyja firmy i kamiersanty pierachoplivajuć jahady ŭ kaapieracyi, tamu što mohuć zapłacić bolš, dy i kali, naprykład, pradprymalniku dazvolena kupić piać ton tych ža žuravin, jon moh vyviezci i piatnaccać. Jak jaho kantralavać? Viasnoj u palešukoŭ vybaru niama: rajpo — adziny pakupnik.

— Dazvoł na zbor žuravin zakančvajecca 12 krasavika i da hetaha času my dumajem narychtavać da 4 ton jahady, — razvažaje namiesnik staršyni rajpa pa narychtoŭkach Mikałaj Vałasiuk, — žuravin mora, ale z prychodam viasny pačynajucca palavyja raboty i nastupaje spad na zbor.

Z vosieni žuraviny bolš mocnyja, ale viasnoj pa jakasci jany lepšyja — pieramierzli i stali smačniejšyja.

Za kiłahram jahad płaciać 3200 rubloŭ, i mnohija jeduć na bałota z Hancavič. Asabliva šmat žuravin zdajuć u vychadnyja, a ŭ budni, hałoŭnym čynam, ich zbirajuć piensijaniery dy biespracoŭnyja. Za tydzień udajecca zdabyć 700—900 kh jahad. Byccam by i nie mnoha, ale treba ŭličvać, što za dzień čałaviek moža nazbirać 7—8 kh, bo ŭmovy davoli składanyja. Kali vosieńniu bałota moža i padmierznuć, to ciapier vada staić.

Narychtavanaja pradukcyja na składzie nie zaležvajecca. Jaje pierapradajuć kamiersantam ci zdajuć na aptovuju bazu Minska. I być pasrednikam u hetaj kupli-prodažy — sprava vyhadnaja. Mnie nie skazali, jaki z ich «navar», ale namiaknuli, što dobry.

Voś i ŭznikaje dumka: «A moža, u svoj čas, usiu ŭvahu nieabchodna było skancentravać na žuravinach, bałotach, a nie asušenni ich?». Praŭda, tady mała kamu tyja žuraviny byli patrebnyja.

Na składzie, dzie ŭ skrynkach (pa 8 kh) znachodziacca jahady, kinuŭsia ŭ vočy adzin fakt. Jość žuraviny čystyja, a jość mocna zaśmiečanyja. Pieršyja zbirali rukami, a druhija — mietaličnym prystasavańniem. Prymianiać videlcy, hrabielki i h.d. pry zbiranni jahady zabaroniena, bo paškodžvajecca ŭsia raslina. Ale ž našamu čałavieku prytrymlivacca ŭstanoŭlenaha paradku niaprosta, asabliva na bałocie ci ŭ lesie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni8

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym2

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić