Mierkavańni88

Jak źmianić Kanstytucyju? Miascovaje samakiravańnie

Novy artykuł z cykłu Michaiła Pastuchova.

Viadomy juryst, były sudździa Kanstytucyjnaha suda Michaił Pastuchoŭ, raspačaŭ cykł artykułaŭ, pryśviečanych mahčymym varyjantam kanstytucyjnaj reformy. Papiaredni byŭ pryśviečany sudam.

U spadčynu ad savieckaha minułaha ŭ Biełarusi zastałasia sistema miascovych savietaŭ deputataŭ jak pradstaŭničaja ŭłada na miascovym uzroŭni. Tradycyjna miascovyja saviety deputataŭ mieli mała pravoŭ. Adno ź ich - farmavańnie adpaviednych vykanaŭča-rasparadčych orhanaŭ (vykankamaŭ).

Adnak za časam kiravańnia A. Łukašenki miascovyja saviety deputataŭ byli pazbaŭlenyja hetaha prava. Šlacham uniasieńnia źmienaŭ i dapaŭnieńniaŭ u Zakon "Ab miascovym kiravańni i miascovaj haspadarcy ŭ Respublicy Biełaruś» ad 20 lutaha 1991 h., a taksama šlacham vydańnia šerahu prezidenckich ukazaŭ (ad 19 vieraśnia 1995 h. №383 "Ab praviadzieńni reformy orhanaŭ miascovaha kiravańnia i samakiravańnia"; ad 27 listapada 1995 h. №481 "Ab zaćvierdžańni prykładnaj struktury miascovych administracyj u rajonach haradoŭ"; ad 30 listapada 1995 h. №485 "Ab uniasieńni źmianieńniaŭ i dapaŭnieńniaŭ u Časovaje pałažeńnie ab miascovaj administracyi») A. Łukašenka, pa sutnaści, skasavaŭ sistemu miascovaha samakiravańnia i stvaryŭ zamiest jaje tak zvanuju «prezidenckuju viertykal».

Zhodna z hetaj madellu kiraŭnik dziaržavy pryznačaje kandydatury staršyniaŭ vykankamaŭ abłasnoha źviana (Minskaha harvykankama) i daje zhodu (faktyčna zaćviardžaje) staršyniaŭ rajonnych (haradskich) vykankamaŭ (a na praktycy -- i ich namieśnikaŭ). U abłasnych centrach i horadzie Minsku zamiest rajonnych savietaŭ deputataŭ i ich vykankamaŭ byli ŭtvoranyja rajonnyja administracyi, jakija naŭprost padparadkoŭvajucca administracyi prezidenta.

U ciapierašni čas miascovaje samakiravańnie ŭ Biełarusi jak realnaja ŭłada miascovaj supolnaści adsutničaje, choć farmalna saviety deputataŭ zachavalisia. Pry hetym dziejničaje Zakon "Ab miascovym kiravańni i miascovym samakiravańni ŭ Respublicy Biełaruś» (u redakcyi ad 4 studzienia 2010 h.).

Adnaŭleńnie Kanstytucyi 1994 h. praduhledžvaje adnaŭleńnie miascovych savietaŭ deputataŭ, ich vykankamaŭ, orhanaŭ terytaryjalnaha hramadskaha samakiravańnia, schodaŭ i inšych formaŭ niepasrednaha ŭdziełu hramadzian u dziaržaŭnych i hramadskich spravach (art.117).

Ci varta ŭ novych umovach rabić zachady pa zamienie hetaj sistemy?

Ujaŭlajecca, što śpiašacca z rašeńniem dadzienaha pytańnia nie varta. Tym bolš što papiarednie nieabchodna abmierkavać pytańnie pra reformu administracyjna-terytaryjalnaha ŭładkavańnia Biełarusi.

Z ulikam nieadnaznačnaści vyrašeńnia hetych pytańniaŭ prapanujecca na pieršym etapie zachavać raniejšuju redakcyju častki «Miascovaje kiravańnie i samakiravańnie», zrabiŭšy pry hetym niekalki ŭdakładnieńniaŭ.

Pieršaje: źmianić nazvu raździełu. Z ulikam jeŭrapiejskich tradycyj i pałažeńniaŭ Jeŭrapiejskaj chartyi ab miascovym samakiravańni, pryniataj Radaj Jeŭropy 15 kastryčnika 1985, jaho prapanujecca nazvać «Miascovaje samakiravańnie».

Druhoje: unieści bolšuju dakładnaść u adnosiny miascovych savietaŭ deputataŭ jak pradstaŭničych orhanaŭ i miascovych vykankamaŭ jak vykanaŭčych i rasparadčych orhanaŭ. U suviazi z hetym prapanujecca artykuł 120, jakaja zamacoŭvaje vyklučnyja paŭnamoctvy miascovych savietaŭ deputataŭ, dapoŭnić normaj ab tym, što miascovyja saviety deputataŭ farmujuć adpaviednyja vykanaŭčyja i rasparadčyja orhany.

Treciaje: u artykule 122 vyklučyć ukazańnie na prezidenta Respubliki Biełaruś, jaki nadzialaŭsia pravam admianiać rašeńni miascovych vykanaŭčych i rasparadčych orhanaŭ u vypadku ich nieadpaviednaści zakanadaŭstvu.

Akramia taho, na padstavie Kanstytucyi 1994 h. nieabchodna adnavić dziejańnie Zakona "Ab miascovym kiravańni i miascovaj haspadarcy ŭ Respublicy Biełaruś» 1991 h., uniosšy ŭ jaho adpaviednyja źmieny i dapaŭnieńni.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym6

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym6

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić