Hramadstva

KDK biare pad kantrol postdažynkavyja Horki. Kiraŭnictva horada: tak, drobnyja chiby

U Horkach jakaść vykanańnia budaŭničych i ramontnych rabot pryciahnuła ŭvahu Kamiteta dziaržkantrolu, paviedamiŭ namieśnik staršyni Horackaha rajvykankama Uładzisłaŭ Jaromin.

Nahadajem, 21–22 vieraśnia ŭ Horkach prajšoŭ fiestyval rabotnikaŭ siała «Dažynki-2012». Jaho praviadzieńniu papiaredničała tradycyjna maštabnaja ŭ takich vypadkach rekanstrukcyja horada, jaki prymaje fiestyval. Adnak užo paśla «Dažynak» u internet-ŚMI źjavilisia šmatlikija fatahrafii, na jakich vidać, što novyja piešachodnyja darožki, dzie była vykładziena plitka, nie vytrymali vyprabavańnia daždžami i razburylisia. Taksama byli apublikavany i inšyja zdymki šmatlikich niedarobak i budaŭničaha braku. U kancy minułaha tydnia šerah ŚMI paviedamili, što Alaksandr Łukašenka na sustrečy z prem'jer-ministram Michaiłam Miaśnikovičam u rezkaj formie raskrytykavaŭ jakaść ramontu ŭ Horkach i zapatrabavaŭ likvidavać niedarobki i brak.

Pavodle słoŭ Jaromina, jość prablema z amfiteatram, u jakim prachodziła ŭračystaja častka «Dažynak». «Dzieści parušyli hidraizalacyju. Idzie padciakańnie pa ściency», — skazaŭ čynoŭnik.

Jak paviedamiła BiełaPAN redaktar horackaj haziety «Uzhorak» Halina Budnaja, u mnohich damach, dzie mianiali dach, na praciahu niekalkich miesiacaŭ daždžy zalivali kvatery vierchnich pavierchaŭ.

Ciapier mnohija z hetych kvater adramantavany, prablema zastałasia «ŭ dvuch-troch damach» z-za marudnaj pracy mahiloŭskich padradnych arhanizacyj, paviedamiŭ Jaromin. Pavodle jaho słoŭ, prablema «zaciakańnia daždžavych vod» u kvatery taksama ciapier u centry ŭvahi Kamiteta dziaržkantrolu.

Pavodle infarmacyi Budnaj, paśla praviadzieńnia «Dažynak» darožki, vykładzienyja plitkaj, u šerahu miescaŭ stali razburacca. «Ludzi telefanavali, paviedamlali pra hetyja vypadki. Na praciahu dzion dziesiaci — tydnia hetyja niedachopy ź plitkaj byli ŭstaronieny. Usio nazad pakłali. Ale ŭsio adno ŭ roznych miescach źjaŭlajucca nievialikija pravalvańni ci ŭźnimajecca plitka. Ja dumaju, heta niekatory čas budzie praciahvacca, pakul usio kančatkova nie ŭsiadziecca, nie ŭlažacca», — skazała Budnaja.

Prablemu z darožnaj plitkaj paćvierdziŭ i Uładzisłaŭ Jaromin, adznačyŭšy, što heta adbyłosia ŭ čatyroch miescach, dzie z-za mocnaha patoku vady była vymyta asnova darožki.

«Plitku pierakłali adrazu ž. Ale heta ž nie brak», — śćviardžaje čynoŭnik.

«Jość vulicy, žycharam jakich abiacali pakłaści asfalt mienavita da hetaha śviata. Siońnia dźvie žycharki horada raskazali, što nie ŭsim pakłali asfalt, kamu abiacali», — skazała Budnaja. U pryvatnaści, pavodle jaje słoŭ, nie byŭ pakładzieny asfalt na adnoj z vulic u rajonie małakazavoda.

«Rabili kanalizacyju, nie darabili. Kałodziežy stajać niezakrytyja. Hetyja kałodziežy vystupajuć nad uzroŭniem vulicy.
Žychary chto doškami, chto šyfieram ich zakryvajuć, ale drenna ŭsio heta trymajecca. A ciapier, z-za taho što rana stała ciamnieć, ludzi bajacca, što chto-niebudź tudy zvalicca, pakalečycca», — raskazała redaktar.

Jaromin paviedamiŭ, što jamu ničoha nie viadoma pra niezakrytyja kałodziežy, za vyklučeńniem tych, adkul luki byli vykradzieny złamyśnikami.
Takija kałodziežy tym nie mienš adrazu ž zakryvajuć. «Jość vulicy, dzie pačali kanalizacyjnyja kałodziežy ŭstanaŭlivać, i skončylisia hrošy. Tam plitami zakryli ich. Čakajem, pakul astatnija hrošy vydzielać, kab darabić liniju kanalizacyi pa vulicach», — adznačyŭ čynoŭnik.

Pavodle jaho słoŭ, na asfaltavańnie pieryfieryjnych vulic vydzielena 15 młrd. rubloŭ.
«Rabota idzie ŭzmocniena. Jość siakija-takija prablemy pa dastaŭcy materyjałaŭ. Prykładna 50% srodkaŭ asvojena. Astatniaje treba paśpieć asvoić da marazoŭ», — dadaŭ jon.

Što datyčycca infarmacyi pra ćvil u adnym ź internataŭ Biełaruskaj dziaržaŭnaj sielskahaspadarčaj akademii, to, jak adznačyŭ Jaromin, jamu pra heta ničoha nie viadoma, pakolki sa skarhami ŭ rajvykankam pa hetym pytańni nichto nie źviartaŭsia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Prapahanda, jak u Paŭnočnaj Karei». Palaki nie vierać vybaru tavaraŭ u babrujskim «Hrynie»37

«Prapahanda, jak u Paŭnočnaj Karei». Palaki nie vierać vybaru tavaraŭ u babrujskim «Hrynie»

Usie naviny →
Usie naviny

Vyjšaŭ na svabodu palitviazień Andrej Asmałoŭski

Trenier žanočaj zbornaj Biełarusi pa handbole: U mianie ŭ kožnaj kamandzie byli leśbijanki. Zamiłoŭvajuć sproby heta rehulavać10

Stała viadoma, pra što mahli razmaŭlać Zialenski i Tramp padčas sustrečy ŭ Vatykanie3

U Kurskaj vobłaści rasijski vajskoviec rasstralaŭ miascovuju siamju: maci zahinuła, baćka ŭ komie8

U Hrodnie piensijanier pasprabavaŭ zaminiravać aŭto susieda. Mužčynu vyratavaŭ sabaka

U Łunincy ŭ fiermieraŭ pačynajuć śpieć pieršyja kłubnicy FOTAFAKT 3

Šeść z dvaccaci honščykaŭ «Formuły 1» sioleta — pačatkoŭcy. Adzin ź ich niadaŭna atrymaŭ pravy kiroŭcy

Biełaruski modny brend adzieńnia choča sudzicca ź inšym — pryčyna ŭ naźvie3

Pad Homielem źjaviłasia dvuchsensoŭnaje hrafici19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prapahanda, jak u Paŭnočnaj Karei». Palaki nie vierać vybaru tavaraŭ u babrujskim «Hrynie»37

«Prapahanda, jak u Paŭnočnaj Karei». Palaki nie vierać vybaru tavaraŭ u babrujskim «Hrynie»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić