Zahadka «jehipieckaj siniaj» — niečakanyja znachodki ŭ Kreŭskim zamku — fota
Piša Aleh Dziarnovič.
Realizacyja dziaržaŭnaj prahramy «Zamki Biełarusi» daje svoj plon. Prynamsi, u Kreŭskim zamku.
Hetymi kastryčnickimi dniami ŭ samaj vialikaj viežy zamku, viadomaj jak Kniaskaja ci Kiejstutava, iduć archieałahičnyja daśledavańni.
Aproč ardynarnych dla pomnikaŭ architektury Poźniaha Siaredniaviečča znachodak, raskopki siezonu 2012 hoda dajuć niezvyčajnyja materyjały. Heta frahmienty fresak, jakimi ŭ vialikakniaskija časy byli azdoblenyja žyłyja pakoi zamka. Pieršyja ich pareštki vyjaviŭ u płastach razbureńniaŭ Kniaskaj viežy jašče ŭ 1990 hodzie archieołah Ihar Čarniaŭski.
Ścienavy rośpis — zvyčajnaja reč dla tahačasnych kniaskich rezidencyjaŭ.Daśledčyki XIX st. apisvali reštki freskavaha rośpisu ŭ ruinach unutranych pamiaškańniaŭ Trockaha zamka Vitaŭta. Tyja freski byli vykananyja ŭ vizantyjskaj tradycyi. Kreŭskija ž — hatyčnyja.
Heta dziŭna, bo Kreŭskaje kniastva naležała Alhierdu, a potym jaho synu Jahajłu. Hetyja kniazi mieli najmacniejšyja suviazi z pravasłaŭnym śvietam.
Možna mierkavać, što freski ŭ Krevie stvaryli hanziejskija majstry, zaprošanych jašče baćkam Alhierda, kniaziem Hiedyminam.Bo ž pry ŭdziele niamieckich mularaŭ paŭstavali pieršyja muravanyja
Kab być zusim dakładnym, kreŭskija freski varta vyznačać jak ścienapis. Bo freska — heta naniasieńnie farbaŭ na vilhotnuju tynkoŭku. U Krevie ž raśpisvali suchuju.
Ale farby ŭ Kreŭskim zamku byli vykarystanyja nie zusim zvyčajnyja. Mova, u pryvatnaści, idzie pra «jehipieckuju siniuju».
Hetaja farba była dobra viadomaja ŭ antyčnuju epochu.
Jaje vynajšli dy pieršapačatkova pradukavali ŭ Staražytnym Jehipcie. Potym «jehipieckaja siniaja» pašyryłasia pa ŭsim antyčnym śviecie, ale ŭ Siaredniavieččy sakret jaje receptury byŭ stračany.Historyki mastactva miarkujuć, što hetuju redkuju farbu adnavili italjanskija majstry epochi Reniesansu.
Ale voś niečakanaść. Chimiki, jakija daśledavali kreŭskija freski, śćviardžajuć, što na ich naniesienaja, u tym liku, adna ź viersij «jehipieckaj siniaj». A
kreŭskija freski datujucca XIV st. — našmat paźniej za Antyčnaść, ale raniej za čas adnaŭleńnia farby ŭ reniesansnaj Italii.Kali hetyja vysnovy padćvierdziacca nastupnymi znachodkami, my budziem mieć spravu ź siensacyjaj u śfiery historyi mastactva.
Zamak u Krevie — uzor vielmi archaičnaj madeli fartyfikacyjnaha zbudavańnia. Kastela — prajekt zamka, jaki ŭzychodzić jašče da časoŭ Rymskaj impieryi. Heta prastakutnaje ŭmacavańnie, abniesienaje ścienami z bajavymi halerejami. Kuty jaho ŭzmocnienyja viežami.
Na Zachadzie kasteli ŭ paźniejšuju epochu pierabudoŭvali, u pačatkovym vyhladzie jany nie zachavalisia. Kasteli ž Vialikaha Kniastva byli dziaržaŭnymi zamkami, a dziaržavie zaŭždy brakavała hrošaj…Kreva nie madernizoŭvałasia ŭ paźniejšyja epochi i zachavała staražytnuju strukturu. Razburanaja Kniaskaja vieža daniesła da nas i pieršapačatkovyja rośpisy.
Mahčyma, sakret nasyčanaj siniaj farby, jakaja ŭzychodziła da «jehipieckaj siniaj», zachoŭvaŭsia siarod hanziejskich majstroŭ. Praź ich ža hetaja farba i trapiła ŭ Kreva.
Ź miastečka z razburanym zamkam Kreva, takim čynam, pieraŭtvarajecca ŭ važnaje dla historyi kulturnych kantaktaŭ miesta.
-
«Na Radaŭnicu nie płačuć, a ŭspaminajuć». Jak biełarusy stalisia ledźvie nie adzinymi nośbitami staradaŭniaj tradycyi
-
Jak źjavilisia kankłavy. Kardynałaŭ zamknuli, razabrali im dach, nie karmili — ale ŭsio vyrašyła krovapralićcie
-
U volny dostup vykłali ŭnikalnyja fota budaŭnictva Doma ŭrada ŭ Minsku ŠMAT FOTA
Kamientary