Eks-staršynia Partyi BNF Vincuk Viačorka ŭ svaim ŽŽ adkazaŭ na zakidy staršyni KCHP-BNF, zroblenyja im padčas niadaŭnich videavystupaŭ i anłajn-kanferencyi na Radyjo Svaboda.
MESIJA NIA PRYJDZIE. Pra trolinh Zianona Paźniaka
Sytuacyja ŭ krainie pačała mianiacca. Źjavilisia novyja vykliki dla
Ale niekamu treba zaciahnuć nas u bahnu pustych razborak.Paru tydniaŭ tamu raptoŭna pačaŭsia paźniakoŭski trolinh u internecie. U Paźniakovych videavystupach i tekstach niama adkazaŭ na pytańni sučasnaści, zatoje poŭna ahresii ŭ adras — nie, nie režymu, a inšych udzielnikaŭ baraćby za svabodu ŭ krainie. Taki ŭ jaho ciapier sposab samaśćvierdžańnia.
Ja maŭčaŭ. Bo ličyŭ, što niechta choča vymusić nas adbrechvacca ad źviazanych z padziejami
Chacia maŭčać było ciažka.
«…Jany davali im hrošy, vot i pajavilisia i bialackija, i ŭsie…»
Zianon Paźniak, prostaja mova:
«Taki zahavar suprać baćkaŭščyny, suprać našaj nacyi. Vot adkryta vam plujuć u vočy, jon ža adkryta vam havoryć. Vik — heta ž nie palityk, heta ž, paŭtaraju, — raźviedčyk. Tak vot heta ŭsio pryviało da taho, što jany stvaryli svaju apazycyju. Jany davali im hrošy. Vot i pajavilisia ŭsie — i bialackija, i ŭsie, vot praz heta, usie ž viedajuć heta».
BT i SovBiełka vysoka acanili infarmacyjny praryŭ. Naahuł Z. Paźniak im padabajecca tym, što łaje eŭrapiejskuju i amerykanskuju demakratyju, što choča «mocnaj ruki» dla Biełarusi, što piarečyć sankcyjam suprać aficyjnaha Miensku.Ale napaklopničać i zrabić danos na palityčnaha viaźnia Alesia Bialackaha, jaki navat nia moža adkazać, — heta ŭžo zusim
Bialacki «pajaviŭsia» sam pa sabie, niezaležna nia tolki ad Vika, ale i (strašna skazać!) ad Paźniaka. I prynamsi z 1981 hodu vioŭ
Ale Bialacki vinavaty pierad Paźniakom. Tym, što ŭ 2011 hodzie Bialackamu pahražali j zahadzia papiaredžvali, jon moh źjechać ź Biełarusi, ale zastaŭsia i sieŭ u turmu. A Paźniak — źjechaŭ.I moža daschoču i biaśpiečna beścić tych, chto zastaŭsia ŭ Biełarusi, chto rabiŭ niemahčymaje, jadnaŭ niepajadnanych, ciarpieŭ parazy, išoŭ u turmy, pamylaŭsia i pryznavaŭ pamyłki, ale znoŭ padymaŭsia.
Abraziŭšy Bialackaha, Zianon Stanisłavavič apynuŭsia pa toj bok marali. Pa adzin bok z naščadkami Beryi j Canavy.
Tajemnaja aperacyja ABSE
Rašuča nie daje sp. Paźniaku spakoju tema hrošaj.
Čuju ad jaho, nibyta ŭ 1999–2000 hodzie
Tut ja nie palemizuju z H.-H. Vikam u (hiea)palityčnych pytańniach. Chacia ŭ svoj čas šmat palemizavaŭ. Mianie cikavić kankretnaja tema. Biaru pieršakrynicu. «Biełorusskaja hazieta», 12 studzienia 2004 hodu.
«V 1999 h. Łukašienko podpisał Stambulskije sohłašienija, v kotorych vział na siebia obiazatielstva diałoha s oppozicijej, obieśpiečienija diemokratičieskich vyborov, svobody słova, priekraŝienija davlenija na ŚMI. On vsie eto podpisał! OBSIE, riešiv, čto podpiś
Kožny, chto maje dośvied arhanizacyjnaj pracy, razumieje: heta ž niekalkihadovy biudžet
Chutčej za ŭsio, u biudžet byŭ zakładzieny i palot u Stambuł delehacyi biełaruskaj apazycyi (i namieśnik Paźniaka Jury Bieleńki lotaŭ za «Vikavy hrošy»).
ABSE — mižnarodnaja arhanizacyja, kudy ŭvachodziać usie eŭrapiejskija krainy, amal usie postsavieckija, ZŠA i Kanada. Stratehičnyja i biudžetnyja pytańni adkrytyja dla ŭsich
Radka «skupka biełaruskaj apazycyi» ŭ biudžecie aŭtarytetnaj mižnarodnaj arhanizacyi nie było, bo nie mahło być.Biełaruś — siabra ABSE, naturalna, dakumenty pra arhanizacyju vykanańnia stambulskich abaviazkaŭ byli daviedzienyja da jaje dziaržaŭnych orhanaŭ, jany musili pad imi padpisacca i nie pieraškadžać ich vykanańniu, bo pad abaviazkam demakratyzacyi krainy padpisaŭsia sam Łukašenka. Pra što i kaža Vik, padkreśliŭšy, što Łukašenka nia vykanaŭ publična ŭziatych mižnarodnych abaviazkaŭ.
Ale našto i čamu Paźniak manić? Treba nahadać, što z 1996 hodu jon u emihracyi, h. zn. pra apisanyja padziei musiŭ brać infarmacyju ź niejkich krynicaŭ. Svaje krynicy jon publična nazvaŭ, paŭtarać nia budu. I jany jamu spadabalisia duža. Chiba ŭ našaj krainie jašče niechta, akramia jaho, moža być viernym Biełarusi, kiravacca idejami j pierakanańniami, a nie hrašyma zaježdžych manipulataraŭ? Nichto!
Faktaŭ i dokazaŭ nia treba
Spadobiŭsia i ja pačuć svajo proźvišča.
«Sutnaść u tym, što pradstaŭniki tak zvanaj „apazycyi“. Jakuju stvaryŭ Hans Vik, źniešnie kazali pra demakratyju dy baraćbu z režymam, a na spravie tajemna sustrakalisia z pradstaŭnikami režymu Łukašenki i pieramaŭlalisia ab nikomu nie viadomych spravach. Spatkańni adbyvalisia rehularna raz na miesiac, na praciahu hoda, u piviarni „Rakaŭski brovar“ pad kantrolem Hansa Vika, jaki mieŭ na heta ŭzhadnieńnie ŭ KDB. Tajemnymi zastolcami z boku tak zvanaj „apazycyi“ byli spadary Labiedźka, Kalakin, Viačorka, Statkievič, Hajdukievič i — u jakaści eksperta — Chadyka. Niedzie naprykancy 2000 hodu apazycyja Hansa Vika była ŭžo takim čynam zhurtavanaja, i ŭładam, vidać, nadakučyła bavicca ŭ pieramovy. Była dadzienaja admaška, i ŭdzielnik pieramovaŭ, „pałatnik“ spadar Žušma, vystupiŭ pa BT i z uśmiešačkaj zakłaŭ uvieś praces. Takaja voś kamedyja». (Zianon Paźniak. Online na Radyjo Svaboda.)
I znoŭ niapraŭdu kaža Paźniak. Ja z roznych pryčynaŭ nie lublu toj brovar, byŭ u im za ŭsio žyćcio čatyry razy i ŭsie ich pamiataju (navat hatunki piva). Na žal ci na ščaście, ja nikoli tam nia byŭ ani ź Vikam, ani z režymnymi, ani na tajemnych pieramovach. Nijakaha Žušmu nia viedaju, a tolki Sazonava, jakoha Łukašenka byŭ vyłučyŭ dla niadoŭhich i całkam publičnych pieramovaŭ z apazycyjaj pad ehidaj ABSE, i na ich navat byŭ uchvaleny dakument pra dostup apazycyi da dziaržaŭnych medyjaŭ. Tut Łukašenka pieramovy spyniŭ i Sazonava adstaviŭ.
Zrešty, čaho ja apraŭdvajusia? Moža, žurnalistam varta było paprasić sp. Paźniaka tam, dzie jon vystaŭlaje palityčnyja abvinavačańni, padać dokazy j krynicy?
Chaj by zastavałasia lehienda…
Jasna, što kantekst padziejaŭ 1999–2000 hadoŭ značna važčejšy. Heta masavyja «Maršy Svabody» i
Usio toje dobra ŭdakumentavana, udzielniki padziejaŭ zbolšaha žyvyja, tamu žurnalistam i daślednikam varta zaniacca surjoznym apisańniem pracesaŭ u Biełarusi na pierałomie tysiačahodździaŭ, a nia słuchać prapahandysckija bajki.
Škada, što pobač z Paźniakom nie znajšłosia čałavieka, jaki paraiŭ by jamu pamaŭčać.Zdavałasia b, čałaviek takoha ŭzroŭniu, takoj bijahrafii, takich zasłuhaŭ pierad Biełaruśsiu moža i pavinien śćviardžacca pazytyŭna, nie apuskajučysia da paklopaŭ, abrazaŭ i trolinhu. Škada, była b pryhožaja lehienda dla moładzi.
A naahuł nia treba biełarusam niepamylnych «charyzmatyčnych lideraŭ». Treba ŭsim brać na siabie adkaznaść, a nie čakać mesiju. Nia pryjdzie.

Kamientary