Andrej Rasinski. Kadry

Klasyka Halivuda na vialikim ekranie

Kananičnyja stužki “Ŭsio pra Jevu” i “Huki muzyki”.

U kinateatry “Pieramoha” demanstrujucca kananičnyja halivudzkija stužki “Usio pra Jevu” (2 traŭnia, sierada) i “Huki muzyki” (3 traŭnia, čaćvier). Seansy a 18.30.

Usio pra Jevu (All About Eve)

ZŠA, 1950, čorna-bieły, 138 chv.

Režyser: Džozef Lea Mankievič

Roli vykonvajuć: Bet Devis, En Bakster, Džordž Sanderz, Selesta Hołm, Hery Merył, Barbara Bejts, Merylin Manro

Žanr: Drama

Pryzy i naminacyi: “Oskary”, “Załaty hlobus”, Kanski fest.

Sastarełaja zorka Bradveju Marho Čeninh (Bet Devis) maje ŭsio: słavu, siabroŭ, paluboŭnika. Padabranaja na vulicy teatrałka Jeva (En Bakster) dapamahaje Marho ŭ štodzionnych kłopatach. Ale, nasamreč, Jevaj (imia skradziena!) ruchaje ambitnaje žadańnie samoj zaniać miesca Marho Čeninh. Cyničny krytyk Edysan De Vit (Džordž Sanderz) vyrašaje paspryjać karjerystcy. Jeva stanovicca talenavitaj vučanicaj – i idzie da viaršyniaŭ słavy praz padmany j zdradu.

Hetaja karcina zdymałasia ŭ časy, kali ŭ Halivudzie šče panavali aktrysy, jakija byli bolej, čym zorkami. Bet Devis – najpieršaja ź ich. Jejnaja Marho Čeninh kapryźlivaja, ściarvoznaja, uładalubnaja – i vialikaja. Šykoŭnaja rola, za jakuju Devis była vielmi ŭdziačnaja Mankieviču. Nadalej takich zorak užo nie było.

I nat Merylin Manro na ŭźlocie svajoj karjery (u stužcy pramilhnuła ŭ epizodzie) – tolki namiakaje na karaleŭski status.

Huki muzyki (Sound of Music)

ZŠA, 1965, kalarovy, 174 chv.

Režyser: Robert Ŭajz

Roli vykonvajuć: Džuli Endrus, Krystafer Płamer, Eleanor Parkier, Ryčard Hejdn, Pehi Vud

Žanr: Siamiejny mjuzykał

Pryzy i naminacyi: “Oskary”, “Załaty hlobus”

Aŭstryja. Kaniec 30-ych hadoŭ. Aŭdavieły baron (Krystafer Płamer) šukaje ŭ klaštary huvernantku dla svaich dzietak. Byłaja vychavalnica klaštaru Maryja (Džuli Endrus) vučyć dziaciej bačyć pryhažość, śpiavać pieśni j stavić chatnija spektakli. U dom prychodzić śviatło j supakoj. Dyj sam baron traplaje pad čary hieraini.

Tym časam Niamieččyna aneksuje Aŭstryju…

Karcina Roberta Ŭajza, trapna raźličanaja na ŭsich i na kožnaha , uznačalvaje śpis najlepšych mjuzykłaŭ.

Usie filmy

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku16

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić