Ułada

Pačałasia ekspedycyja maršrutam Tyškieviča

Jak i 150 hadoŭ tamu, 5 červienia ź vioski Kamiena Vialejskaha rajonu rušyła vodnaja vandroŭka pa Vialli. Udzieł u joj biare pa 32 čałavieki ź biełaruskaha i litoŭskaha bakoŭ.

Jak i 150 hadoŭ tamu 5 červienia ź vioski Kamiena Vialejskaha rajonu rušyła vodnaja vandroŭka pa Vialli. Udzieł u joj biare pa 32 čałavieki ź biełaruskaha i litoŭskaha bakoŭ.

Ekspedycyja pačałasia z uračystaha adkryćcia pamiatnaj šyldy. Prysutničała rajonnaje i abłasnoje čynavienstva, daradca litoŭskaha pasła pa kultury. Vandroŭku błasłaviŭ prvasłaŭny śviatar. Pra pieršy dzień spłavu pa maršrucie hrafa Kanstancina Tyškieviča raspavioŭ etnolah Juraś Unukaŭ. «Hałoŭnaja ideja vandroŭki — nahadać sučasnym biełarusam i litoŭcam pra našuju supolnaje histaryčnaje minułaje, daśledavać spadčynu VKŁ, jakaja lepš zachavałasia mienavita ŭ nas» — kaža pra mety vandroŭki etnolah.

U składzie ekspedycyi jość specyjalisty, jakija majuć pravieści daśledvańni raki, jaje bierahoŭ, sabrać falkiornyja dy etnalahičnyja źviestki pa prybiarežnych pasieliščach. Siońnia mienavita z hetaj metaj ekspedycyja spyniałasia ŭ vioscy Kastyki. Zaŭtra — prypynak u Vialejcy, dzie zaplanavanaja dosyć šyrokaja praharama.

Pavodle słovaŭ sp. Jurasia, pakul što ŭ biełaruskaj hrupie daminujuć turysty i spartoŭcy. Ludzi płyvuć chto na čym ‑‑ na bajdarkach, płytach dy katamaranach. Juraś Unukaŭ płyvie ŭ składzie litoŭskaj hrupy razam z režyseram Vitaŭtasam Damašavičusam, aŭtaram filmu pra Česłava Miłaša. Čarhovy svoj film V. Damašavičus pryśviaciŭ, viadoma, hrafu Tyškieviču, a taksama miaścinam, što daśledavaŭ navukoviec, i ich sučasnym nasielnikam. Miascovyja žychary, pa nazirańni sp. Unukava, vielmi cpła staviacca da litoŭskich daślednikaŭ, achvotna dzielacca ŭspaminami.

Na litoŭskim baku majuć dałučycca dobraachvotniki, jakija papłyvuć aŭtanomnaj hrupaj, nie zaminajučy daśledavańniam navukoŭcaŭ.

15 červienia ŭ Michališkach (Astraviecki rajon) da hrupy dałučycca vialikaja hrupa mastakoŭ, navukoŭcaŭ i žurnalistaŭ. Siarod ich budzie mastak Aleś Puškin. «Arhanizavali ŭsio astravieckija mytniki» — kaža mastak. Jon padzialiŭsia planami vandroŭnikaŭ u Vilni, kudy ekspedycyja patrapić 22 červienia. Zaplanavanaja sustreča ŭ haradzkoj meryi, a ŭ noč na 23‑ie adbudziecca supolnaje śviatkavańnie astranamičnaha Kupalla.

Skončycca vandroŭka ŭ Koŭnie 3 lipienia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Usie naviny →
Usie naviny

Stajać na adnoj nazie z knihaj na hałavie ŭ pamiać pra błakadu Leninhrada. Čynoŭniki zapuścili vielmi dziŭny čelendž da 9 Maja41

Samyja chałodnyja i samyja vietranyja miescy Biełarusi — praviercie svoj horad

Mer ukrainskaha Kanatopa abvinavaciŭ ułady Sumaŭ u arhanizacyi ŭznaharodžańnia vajskoŭcaŭ10

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Chakieisty minskaha «Dynama» paśla treniroŭki z Łukašenkam dvojčy zapar biazvolna sastupili. Siońnia z 3:0 da 3:4

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić