Viktar Šnip
Sabačyja historyi
Adzin sabaka pracavaŭ vartaŭnikom na śvinafermie. Hraždan śvińniam, jakija dobra jeli, uručaŭ čyrvonyja ściažki i pisaŭ pra ich vieršyki ŭ naścienhazetu «Čyrvonaja śvinamatka».
Adzin sabaka zajšoŭ da Hraždana i paprasiŭ papić. A Hraždan jamu i kaža: «Ja — hienij seksualnaj revalucyi i aŭtohrafy biez čarhi daju tolki členam prafsajuzaŭ i veteranam kaminternu!»
Da adnaho sabaki ź vioski pryjechaŭ Hraždan. Navioz bulby, burakoŭ, sała i ŭsiakaj chalery ceły miech. Źbiehlisia susiedzi, kab padzivicca. A Hraždan i nie spałochaŭsia: «A moj dzied byŭ Mikołkam-paravozam!»
Adzin sabaka padaryŭ Hraždanu encyklapedyju. Hraždan načami hartaŭ jaje i płakaŭ: «Heta ž treba! Pra Maaczeduna napisali. Pra Kimersena. A pra mianie — ni słova!»
Adzin sabaka čytaŭ lekcyi va ŭniversytecie. Hraždan atrymoŭvaŭ Leninskuju stypendyju i sustrakaŭsia sa studentkaj z Centralnaj Afrykanskaj Respubliki.
Adzin sabaka jeŭ siemački. Ubačyŭ heta Hraždan i skazaŭ: «Počiom opium dla naroda?»
Adnaho sabaku adpravili pasłom u Kazachstan. A Hraždan chadziŭ u hastranom i łajaŭsia z pradaŭščycaj, jakaja ŭ minułym hodzie biez čarhi pradała sabaku kilahram liverki.
«Iuduška! Skarpijon! Amnistyi nia budzie!» — kryčaŭ Hraždan uśled adnamu sabaku, jakoha na hruzavoj mašynie ŭ trunie vieźli ŭ krematoryj.
Adzin sabaka časta vystupaŭ pierad Hraždanami. I ŭžo Hraždany tolki i słuchali jaho. Ale znajšoŭsia mudry Hraždan, jaki skazaŭ: «Ja ŭčora nie pracavaŭ, nia jeŭ i nia spaŭ i zrazumieŭ — niemcy i ich prychvaśni praz moj trup na Maskvu nia projduć!»
Adzin sabaka nikoha nie lubiŭ. Hraždan lubiŭ Mańku i ŭ ich byli dzieci ad Puškina i kata ŭ botach.
Adzin sabaka pakupaŭsia ŭ voziery i prastyŭ. Daviedaŭsia pra heta Hraždan i skazaŭ: «Nia treba było kupacca biez trusoŭ!»
Hraždan pasłaŭ adnamu sabaku vinšavalnuju paštoŭku. Sabaka ničoha nie adkazaŭ. I Hraždan pryjšoŭ na poštu i skazaŭ: «Haspada, vy płocha rabotajecie. Z-za vas ja i kamunizm nia vypłaču ŭ žyźń!»
U adnaho sabaki sapsavaŭsia ŭnitaz. Vyklikaŭ sabaka santechnika. Ale, jak zaŭsiody, pryjšoŭ Hraždan z naparnikam. Pierad pracaj sabaka daŭ im pajeści i vypić. Hraždan najeŭsia, napiŭsia i skazaŭ: «A ciapier — tancy!..»
Adzin sabaka vystupaŭ sa sceny ź lekcyjaj pra škodu alkahola. Hraždan rasčuliŭsia i dastaŭ z sumki bałałajku i zaśpiavaŭ na čystaj anhielskaj movie pra toje, što jon užo piać sutak ničoha nia jeŭ.
Z-za adnaho sabaki Hraždan pabiŭsia z susiedam. Susied taksama byŭ Hraždanom, i sabaku daviałosia za svoj košt arhanizoŭvać pachavańnie.
Adzin sabaka byŭ u śviatočnym zastolli. Hraždan padlivaŭ harełku ŭ kielichi i ličyŭ, kolki chto vypje.
Adzin sabaka kupiŭ banan. Ubačyŭ heta Hraždan i zakryčaŭ: «Nie chadzicie, dzieci, u Afryku hulać!»
Išoŭ adzin sabaka. A Hraždan jamu i kaža: «Ciu-ciu-ciu-ciu-ciu...»
Ad Hraždanoŭ
Adzin sabaka słuchaŭ Kasiu. A Hraždan — Zemfiru. Pryjšoŭ jon da sabaki j kaža: «Čto za pozor ty słušaješ?» A rankam paviesiŭsia.
Adzin Hraždan zapisaŭsia ŭ RNIE. Pryjšoŭ da sabaki j kaža: «Nu, kto iz nas iskonno russkij?»
Adzin sabaka łajaŭsia matam. A Hraždan stajaŭ pobač z šyldačkaj: «Naš otviet Zapadu».
Adzin sabaka pracavaŭ u chlavu. Lubiŭ jon kazać: «Za ŭsio žyćcio pabačyŭ ja šmat Hraždanoŭ...»
Adzin sabaka byŭ samahubcam, a Hraždan — kamunistam. I žyli jany doŭha i ščaśliva...
Juraś Pietuchoŭ, Homiel
***
Adzin Hraždan stvaryŭ dla sabak maładziovuju arhanizacyju. I nazvaŭ jaje «sukiny dzieci».
Adzin sabaka trymaŭ zarok maŭčańnia. A Hraždan, čmiakajučy, chAvaŭ sabakava śniedańnie.
Alaksiej Čajnikaŭ
Kamientary