Archiŭ

Hramadzki instynkt i svaboda

Anatol Sidarevič FOTA ANATOLA KLEŠČUKA

U kancy minułaha hodu niejkaja chvoraść nie dała mnie vyjści na vulicu — da telefona — i pavinšavać z 80-hodździem Alenu Vasilevič. A zrabić heta post festum było niajomka.

Anatol Sidarevič FOTA ANATOLA KLEŠČUKA
Niešta nie sustrakaŭ ukazu ab uznaharodžańni słynnaje piśmieńnicy. Vyrašyli nie ŭznaharodžvać? Ci patelefanavali, jak za piać hadoŭ da taho telefanavali Janku Brylu? «Ivan Antonavič, jość dumka ŭznaharodzić Vas ordenam». I pačuli adkaz: «Nie turbujciesia». Adkaz čałavieka, jaki ŭmieŭ hodna pavodzicca ź piłsudčykami ŭ Zachodniaj Biełarusi, byŭ žaŭnieram i partyzanam u dni druhoje suśvietnaje vajny, nie spakusiŭsia na čyrvonuju knižku, choć i ahitavaŭ jaho ŭ KPSS Michaś Łyńkoŭ...

Nia viedaju, jak było z Alenaju Vasilevič. Kali vyrašyli nie ŭznaharodžvać — nie pryznali «svajoju». Kali ž pačuli, što piśmieńnica nia prymie ŭznaharody, dyk ja — znoŭ ža — rady za pavažanaha mnoju čałavieka. Voś i Niła Hileviča nie ŭznaharodžvali, i Anatola Viarcinskaha...

Nił Hilevič, jak vyhladaje, ćviorda zamacavaŭsia ŭ liku zabaronienych. Jość takija śpisy na radyjo i telebačańni: peŭnym dziejačam nielha vystupać, a artystam — čytać teksty, ahučvać roli (navat zajčyka ci kotki ŭ kazcy dla dziaciej). Niepažadanyja asoby majucca i ŭ dziaržaŭnych hazetach z časopisami: Śviatłana Aleksijevič, Vasil Bykaŭ, Nił Hilevič, Hienadź Buraŭkin, Aleś Razanaŭ, Uładzimier Arłoŭ... Dy mianie nia dziejańni čynoŭnikaŭ turbujuć: što voźmieš z chamaŭ? Mianie cikavić psychalohija ludziej mastactva.

Anton Łuckievič pisaŭ pra rasiejski narod: «Poŭnaja niastača hramadzkaha instynktu, krajni indyvidualizm — voś asnaŭnyja rysy tak doŭha niavolenych mas». Viedama, Łuckievič i svoj narod nie zabyvaŭ. Jon bačyŭ, jak masa synoŭ dy ŭnukaŭ pryhonnych sialan i bitaje šlachty nia zdatnaja być volnymi ludźmi i nienavidzić volnych. Jahonyja słovy pra hramadzki instynkt dy indyvidualizm vydatna stasujucca i da našych dziejačoŭ kultury.

Dziviać mianie niaštatnyja aŭtary, jakija niasuć u toj «LiM», u tyja časopisy artykuły, recenzii, natatki, vieršy, prozu. Niaŭžo hramadzki instynkt nie padkazvaje im, što najlepšy srodak abarony ad cenzury — ničoha nie pisać dla padcenzurnych vydańniaŭ? Niaŭžo hramadzki instynkt nie padkazvaje artystam, što najlepšy srodak abarony ad cenzury na radyjo i telebačańni — nia jści da ich ahučvać roli, čytać teksty? Niaŭžo hramadzki instynkt nie padkazvaje, što ad chamaŭ nielha brać premii, medali i ordeny?

Kali intelihiencyja nia zdolnaja arhanizavacca suprać hramadzkaha zła, dyk čaho ž tady žadać ad ludziej u vatoŭkach i plušaŭkach?

Anatol Sidarevič

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym5

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach5

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni9

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym5

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić