«Za snajpera» — hety papularny ŭ pieršyja łukašenkaŭskija hady tost možna było b zrabić epihrafam da apovieści Vasila Bykava «Aŭhaniec». Čałaviek žyvie dziela adnaho-adzinaha momantu. A što kali momant minaje? A ničoha. Žyvie dalej, ale ŭžo biaz sensu. Dumku hetuju vykazaŭ Mišel Uelbek, kultavy francuski piśmieńnik. Možna spračacca ab aŭtarstvie: chiba nia toje samaje kaža Bykaŭ u «Treciaj rakiecie»? U «Sotnikavu»? Stupak z «Aŭhanca» taksama niespadziavana atrymlivaje šaniec spraŭdzić svaju maru — zabić dyktatara.
Pra heta veteran Aŭhanistanu mroiŭ, žyvučy ŭ haražy, biaz pracy j ježy, kinuty žonkaj. Dziela hetaha jon zakłaŭ toj samy haraž — chacieŭ kupić zbroju. Tolki dziela hetaha, jak padajecca spačatku i jamu samomu, pajšoŭ słužyć u AMAP. Jak Rybak — u palicyju.
I zdradziŭ, jak Rybak. Ale nie tady, kali nia streliŭ u prezydenta. Raniej — kali, razhaniajučy demanstracyju, ciciankoŭskim žestam padraŭ bieł-čyrvona-bieły ściah. Takaja voś bykaŭskaja analohija: padrać ściah — jak paviesić siabra.
Čamu ž nia streliŭ aŭhaniec? Nia mieŭ dastatkovaje matyvacyi. Jahonyja sacyjalnyja prablemy vyrašylisia ź pierachodam na poŭnaje dziaržzabieśpiačeńnie. Inšych pryčynaŭ zabivać nie było. Nacyjanalnaje «ja» Stupaka złamali, prymusiŭšy pierajści na «haradzkuju» movu dy samomu pavieryć, što «havaryć, jak načalstva», — prestyžniej. Čałaviečaje «ja» raściorli daŭniaj verboŭkaj u KHB, pra jakuju raptam nahadali pierad pryjomam u AMAP.
Aŭtar skončyŭ apovieść u 1998 h. Čytajučy, zahłyblaješsia ŭ znaki času — šmattysiačnyja demanstracyi, zakryćcio «paštovych skrynak» sakretnaha pryznačeńnia, vyraznaja jašče nastalhija pa SSSR, mahutnaje jašče pensijanerska-adstaŭnickaje łobi... Niekatoryja detali nastolki ŭžo zabytyja, što ŭsprymajucca jak vajennyja realii inšych Bykaŭskich tvoraŭ.
U «Aŭhancy» naviazłaja ŭ zubach «praŭda vajny» staje prosta praŭdaj žyćcia. Vajna, maładaja demakratyja, rynkavy sacyjalizm — anturaž. Vybar zaŭsiody adzin. Miž Boham i djabłam. Na pytańnie, što vybraŭ hałoŭny hieroj, Bykaŭ dla siabie adkazaŭ. Jašče ŭ siaredzinie tvoru adstaŭny enkavedyst, były susied Stupaka, sustreŭšy taho ŭ naviutkim kamuflažy, havoryć: «Vot i ja kohda-to… Takoj mołodoj, podtianutyj…»
Ci strelić Stupak? My dla siabie na heta pytańnie musim jašče adkazać.
Andrej Skurko
Vasil Bykaŭ. Aŭhaniec. — Dziejasłoŭ, №7' 2004.

Kamientary