Archiŭ

Žyć bieź iłžy

12 lutaha 1974 hodu rasiejski piśmieńnik-dysydent, laŭreat Nobeleŭskaj premii Alaksandar Sałžanicyn padpisaŭ zvarot da suajčyńnikaŭ pad nazvaj «Žyć biez many». Roŭna praz tryccać hadoŭ paśla hetaha Siarhiej Paŭłoŭski pierakłaŭ jaho na biełaruskuju movu.

Kaliści my nia śmieli i šeptam šarhacieć. Ciapier voś pišam i čytajem samvydat, a ŭžo adzin adnomu ŭ kuryłkach NDI ad dušy naskardzimsia: čaho tolki jany ni naprakudziać, kudy tolki ni ciahnuć nas! Tut i niepatrebnaje kaśmičnaje vychvalańnie pry razvale i biednaści žyćcia; i ŭmacavańnie dalokich dzikich režymaŭ; i raspalvańnie hramadzianskich vojnaŭ; i biezahladna vyhadavali Mao Czeduna (na našy srodki) — i nas ža na jaho pahoniać, i pryjdziecca iści, kudy dzieniešsia? I sudziać kaho chočuć, i zdarovych zahaniajuć u varjaty — usio «jany», a my — biaśsilnyja.

Užo da donca dachodzić, užo ŭsieahulnaja duchovaja pahibiel nasunułasia na ŭsich nas, i fizyčnaja voś-voś zapałaje i spalić i nas, i našych dziaciej, — a my pa-raniejšamu ŭsio ŭśmichajemsia bajaźliva i łapočam kosnajazyka: «A čym ža my pieraškodzim? U nas niama siłaŭ». My tak bieznadziejna rasčałaviečylisia, što za siońniašniuju niščymnuju karmušku addamo ŭsie pryncypy, dušu svaju, usie namahańni našych prodkaŭ, usie mahčymaści dla naščadkaŭ — tolki b nie razładzić svajho ladačaha isnavańnia. Nie zastałosia ŭ nas ani ćviordaści, ani hodnaści, ni sardečnaha hareńnia. My navat usieahulnaj atamnaj śmierci nie baimsia, treciaj suśvietnaj vajny nie baimsia (moža, u raskolinku schavajemsia), — my tolki baimsia krokaŭ hramadzianskaje mužnaści! Nam tolki b nie adbicca ad statku, nie zrabić kroku paasobku — i raptam akazacca biaź biełych bułak, biaz hazavaj kalonki, biez maskoŭskaj prapiski.

Užo jak dziaŭbli nam na palithurtkach, tak u nas i ŭdziaŭbłosia, vyhodna žyć, aby na ŭvieś viek dobra: asiarodździe, sacyjalnyja ŭmovy, ź ich nia vyskačyš, byćcio vyznačaje śviadomaść, my tut pry čym? my ničoha nia možam.

A my možam — usio! — ale sami sabie chłusim, kab siabie zaspakoić. Nijakija nie «jany» ŭva ŭsim vinavatyja — my sami, tolki my!

Zapiarečać: ale ž sapraŭdy ničoha nie prydumaješ! Nam zalapili rot, nas nia słuchajuć, u nas nie pytajucca. Jak ža prymusić ich pasłuchać nas?

Pierakanać ich — niemahčyma.

Naturalna było b ich pieraabrać! — ale pieravybaraŭ nie byvaje ŭ našaj krainie.

Na Zachadzie ludzi znajuć strajki, demanstracyi pratestu, — ale my zanadta zabityja, nam heta strašna: jak heta raptam — admovicca ad pracy, jak heta raptam — vyjści na vulicu?

Poŭny varyjant artykułu hladzicie ŭ hazecie "Naša Niva".

Kamientary

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym5

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

CRU praviarała viersiju pra ŭcioki Hitlera ŭ Paŭdniovuju Amieryku praz 10 hadoŭ paśla jaho śmierci2

Pavuk pajechaŭ da rasijskaha pasolstva ŭ Vilni. Tam u jaho ściahnuli viełasipied i pačalisia razborki36

«Nie spraŭlajucca ni navukoŭcy, ni rybaki». Biełarusy viodrami łoviać hetu rybu, jakaja raspaŭsiudziłasia ŭ vadajomach4

Nazvany samyja bahatyja harady śvietu4

Kolkaść zahinułych ad rasijskaha ŭdaru ŭ Sumach vyrasła da 343

Samaja darahaja kvatera ŭ Asmałoŭcy — jak vyhladaje?1

Hieafizik acaniŭ pierśpiektyvy zdabyčy redkaziamielnych mietałaŭ pad Maładziečnam, Žytkavičami i Lachavičami5

«Soramna za našu miedycynu». Ciažarnaja biełaruska aburyłasia prośbaj radzilni9

Dzie ŭ Biełarusi mohuć pabudavać novuju AES?3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym5

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić