Falsyfikacyj vybaraŭ nia treba. Dvaccać piaty kadar vystupu prezydenta zabiaśpiečvaje jamu masavuju padtrymku i, jak vynik, čarhovuju elehantnuju pieramohu.
Kamu jak, a mnie z manalohu Jaho Vialikaści ad 7 vieraśnia bolš za inšaje zapała ŭ pamiać asacyjacyja krainy z sasudam: «Ja ŭsie hetyja hady aščadna i z chvalavańniem niasu pierad saboj na svaich rukach hety śvietły chrustalny sasud, imia jakomu Biełaruś. Niasu, bajučysia jaho ŭpuścić, tamu što vielmi ŭžo jon krochki i ŭraźlivy».
Zapała tamu, što nichto ŭ historyi, nakolki, prynamsi, ja viedaju, nie paraŭnoŭvaŭ svajoj krainy z sasudam. Uvohule z posudam — načnymi harškami, piŭnymi kuflami, hazonnymi vazami, plastykavymi butelkami i h.d.
Histaryčna skłałasia, što vizualny šerah nacyjanalnych brendaŭ vielmi prymityŭny — žyvioła (symbal mužnaści), dziaŭčyna (eratyzm i pryhažość), maci abo baćka (tradycyja i rod), pradukt hałoŭnaj haliny haspadarki (krynica vyžyvańnia).
Adpaviedna, u Biełarusi hety hierbaryj vyhladaje nastupnym čynam: zubr, siniavokaja Alesia, partyzanskaja madonna i bulba.
I raptam — sasud. Pry hetym vidavočna, što sasudnaja tema nie była impravizacyjaj nakštałt «pieratrachu parlamentu». Pracujučy nad tekstam baćkaŭskaha prahonu, śpičmejkier naŭmysna ŭklučyŭ jaje ŭ tekst. Naŭmysna, tamu što jaho prafesijnaj zadačaj — jak usiakaha pijarščyka — było pazycyjanavańnie klijenta ŭ stanoŭčym śviatle šlacham stvareńnia symbaličnaj suviazi z pazytyŭnymi rečami i źjavami.
Čamu ŭ takim razie nia zubr, nia bulba, a sasud?
Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"
Lolik Uškin

Kamientary