Hramadzianam zabaroniać zabirać ź lesu dzikich žyvioł. Heta praduhledžana pastanovaj Savieta Ministraŭ numar 674 ad 12 lipienia biahučaha hoda. Dakumient ustupić u siłu paśla aficyjnaha apublikavańnia.

«Ciapier, kali čałaviek znajšoŭ u pryrodnych umovach traŭmiravanuju, paranienuju abo chvoruju žyviołu, jon maje prava zabrać jaje dadomu i tolki praź niekatory čas prainfarmavać rajonnuju inśpiekcyju pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa ab znachodcy, — rastłumačyła načalnik upraŭleńnia bijałahičnaj i łandšaftnaj raznastajnaści Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Natalla Minčanka. — Pry hetym spahadlivyja hramadzianie niaredka zabirajuć ź miesc pražyvańnia žyvioł, jakija ŭ hetym nie majuć patreby». Naprykład, ptušania vučycca latać, a čałaviek dumaje, što jon vypaŭ z hniazda i jamu patrebna dapamoha.

Ciapier asoba, jakaja znajšła chvoruju, paranienuju abo traŭmiravanuju dzikuju žyviołu, pavinna budzie adrazu ž paviedamlać ab hetym karystalniku palaŭničych uhodździaŭ, abo ŭ apieratyŭna-dziažurnuju słužbu terytaryjalnaha orhana ŭnutranych spraŭ, abo ŭ dziažurnuju słužbu rajonnaha adździeła pa nadzvyčajnych situacyjach. Paśla hetaha infarmacyja ab znachodžańni žyvioły pieradajecca ŭ adpaviedny terytaryjalny orhan Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Biełarusi i rajonnuju, haradskuju vieterynarnuju stancyju, a pradstaŭniki dziaržorhanaŭ vyjazdžajuć na miesca znachodžańnia chvoraj, paranienaj abo traŭmiravanaj žyvioły. Dalej u zaležnaści ad abstavin prymajecca rašeńnie ab dalejšym losie žyvioły i pry nieabchodnaści jaje zabirańni.

Adłoŭlenaja dzikaja žyvioła pa rašeńni pradstaŭnikoŭ moža być pieradadziena na ŭtrymańnie hramadzianinu, indyvidualnamu pradprymalniku abo jurydyčnaj asobie ź jaje zhody, havorycca ŭ dakumiencie. 

Dakumientam praduhledžana jašče adno novaŭviadzieńnie. U pryvatnaści, terytaryjalnyja orhany Minpryrody atrymlivajuć mahčymaść vydavać hramadzianam, IP i jurydyčnym asobam dazvoł na adłoŭ dzikich žyvioł dla ich dalejšaha ŭtrymańnia i raźviadzieńnia tolki pry najaŭnaści adpaviednych umoŭ pražyvańnia adłoŭlenaj žyvioły (naprykład, prastornaha valjera).

U pastanovie taksama ŭdakładniena pracedura vydačy dazvołu na zabirańnie dzikaj žyvioły z pryrodnaha asiarodździa, bolš detalova prapisany patrabavańni da pracedury zabirańnia.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?