Mašyna pralacieła pa šašy
    Mietearytam u viečarovym zmroku,
    Spałochała na śmietniku saroku,
    Na vulicy viaskovaj — ni dušy.
    Zima. Z‑pad strech źvisajuć ledziašy.
    Mašyna pralacieła pa šašy.
    Falšyviać struny ŭ majoj dušy,
    Ja pasvaryŭsia ź fiejaj siniavokaj,
    Mašyna sumavała ŭ haražy,
    Ja zazirnuŭ u carkvu kala darohi,
    Toj, na kryžy, uprošvaŭ: «Nie hrašy!
    Ślaźmi rastopiš lod svajoj dušy».
    Uviesnu praźvinieli kapiažy,
    Mianie pravina strasianuła tokam.
    Idu z pavinnaj. Ty častuješ sokam.
    Biarozavik niasieš u hładyšy,
    Idzieš i pryhažeješ z kožnym krokam,
    Uviesnu adźvinieli kapiažy.
    Spatkańnie letam u łuhavoj cišy,
    Volny kazak — ad škoły i ŭrokaŭ,
    Vałoškaŭ siń la žytniaje miažy,
    Na ściežcy mitusiacca murašy,
    Znoŭ da mianie idzieš ty lohkim krokam,
    Kachaju. Spadziajusia. Adkažy!
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?