Mnohija ŭdzielniki kanferencyi «Demakratyja i biaśpieka», jakaja prachodziła ŭ českaj stalicy, rezka krytykavali palityku Rasiei. Adnym z najbolš žorstkich byŭ vystup prezydenta Estonii Tomasa Chenryka Ilvesa

Prezydent Estonii adreahavaŭ na pahrozu prezydenta Rasiei pieranakiravać rasiejskija rakiety na eŭrapiejskija krainy. Hetaja pahroza prahučała ŭ interviju eŭrapiejskim medyjam napiaredadni samitu «vaśmiorki».

«Kali demakratyi sapraŭdy nie vajujuć adna z adnoj, dyk što ž kraina, jakaja pahražaje nacelić svaje jadziernyja rakiety na Eŭropu, robić u «vaśmiorcy», klubie industryjalnych demakratyj?», — pytajecca estonski prezydent.

Tomas Chenryk Ilves pryhadaŭ niadaŭni kanflikt pamiž Estonijaj i Rasiejaj, u pryvatnaści, chakierskuju ataku na sajty dziaržaŭnych ustanovaŭ Estonii, ataku, jakaja pavodle mierkavańnia estonskich uładaŭ, sychodziła ad rasiejskich dziaržaŭnych ustanovaŭ:

«Brak demakratyi pačynaje pahražać našaj biaśpiecy. Niadaŭna byŭ naniesieny ŭdar pa našaj biaśpiecy, na nas była zroblena kiberataka za toje, što my nie padabajemsia».

Na dumku prezydenta Estonii, pryjom Rasiei ŭ šmatlikija mižnarodnyja arhanizacyi, u tym liku i ŭ «vaśmiorku», nie vyklikaje pazytyŭnaj reakcyi Maskvy ŭ adkaz:

«Jakoj mety my dasiahajem, kali niama nijakaha stanoŭčaha efektu ad siabroŭstva Rasiei ŭ mižnarodnych arhanizacyjach? Naadvarot, na moj pohlad hetaje siabroŭstva źjaŭlajecca adno formaj lehitymizacyi režymu, čyja lehitymnaść, jak i stupień demakratyčnaści, robicca ŭsio bolš sumnieŭnaj».

Pryhadaŭšy i atručvańnie ŭ Londanie Alaksandra Litvinienki, i enerhietyčny cisk Maskvy, Tomas Chenryk Ilves ź ironijaj pastaviŭsia da tych, chto zaklikaje šukać zhodu z Rasiejaj niahledziačy ni na što:

«Eŭrapiejskija hramadzianie byli atručanyja, na eŭrapiejskija krainy byŭ zrobleny internet‑napad, pastaŭki enerharesursaŭ im byli spynienyja, ich šantažujuć i padkuplajuć, im pahražajuć pieranacelvańniem rakietaŭ, a my kažam: »Nie, my nia možam izalavać Rasieju...»

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?