Jak prachodzili pieramovy, što pryviali da samaha bujnoha abmienu źniavolenymi z času chałodnaj vajny

Žurnalistam CNN atrymałasia pahavaryć z tuzinam aficyjnych asob ZŠA, jakija padzialilisia niekatorymi abstavinami doŭhaha šlachu da realizacyi abmienu źniavolenymi.

02.08.2024 / 13:35

Evan Hierškovič (krajni źleva) i Poł Uiłan (druhi sprava). Fota: POTUS / X

CNN piša, što administracyja Bajdena na praciahu mnohich hadoŭ damahałasia vyzvaleńnia byłoha marskoha piechacinca Poła Uiłana, jaki byŭ zatrymany ŭ 2018 hodzie pa abvinavačańni ŭ špijanažy i prysudžany da 16 hadoŭ źniavoleńnia.

U studzieni 2023 hoda supracoŭniki amierykanskaj raźviedki sustrelisia sa svaimi rasijskimi kalehami ŭ nienazvanaj treciaj krainie, kab prapanavać abmianiać Uiłana na dvuch rasijskich hramadzian, jakija ŭtrymlivajucca ŭ Słavienii. Rasija čarhovy raz adchiliła hetuju prapanovu. Admova była i ŭ sakaviku taho ž hoda ŭ telefonnaj razmovie z dyrektaram CRU Uiljamam Biernsam.

U tym samym miesiacy rasijskija śpiecsłužby aryštavali žurnalista The Wall Street Journal Evana Hierškoviča za špijanaž. Ciapier ruskija, jakija zvyčajna imknucca da parytetu ŭ svaich ździełkach, chacieli atrymać naŭzamien dva vysokakaštoŭnyja abjekty.

Ale prablema ŭ tym, što ŭ amierykancaŭ nie było kaho prapanavać. Administracyja Bajdena ŭžo abmianiała ŭ śniežni 2022 hoda svajho samaha kaštoŭnaha rasijskaha źniavolenaha, handlara zbrojaj Viktara Buta na baskietbalistku Brytni Hrajnier. Čynoŭniki pačali šukać pa ŭsim śviecie rasijskich źniavolenych, zajmajučysia cichaj dypłamatyjaj z sajuźnikami, kab znajści inšyja abjekty dla zaklučeńnia ździełki.

U listapadzie 2023 hoda supracoŭniki CRU ŭ Maskvie prapanavali abmianiać čatyroch rasijskich źniavolenych, jakija znachodzilisia ŭ Narviehii, Polščy i Słavienii, na Uiłana i Hierškoviča.

Ale Rasija adchiliła hetuju prapanovu. Amierykanskamu boku stała zrazumieła, što Maskvie patrebny Vadzim Krasikaŭ. Nichto inšy jaje nie zadavolić.

Vadzim Krasikaŭ. Fota: Bellingcat

Pryciahnieńnie niemcaŭ na svoj bok

Takim čynam, klučom da ździełki stała zdolnaść prezidenta Bajdena pierakanać kanclera Hiermanii Ołafa Šolca vyzvalić Krasikava. Urad ZŠA, pracujučy praz raźviedku, Dziarždepartamient i Radu nacyjanalnaj biaśpieki, pavinien byŭ pierakanać urad Hiermanii abmianiać jaho.

Byli jašče tajemnyja pieramovy, jakija vialisia pa sakretnym kanale CRU. Jon užo šmat hadoŭ vykarystoŭvajecca dla viadzieńnia dalikatnaj dypłamatyi z Maskvoj. U čas niekatorych pieramovaŭ viałasia razmova ab mahčymym vyzvaleńni Alaksieja Navalnaha ŭ abmien na Krasikava.

Na sustrečy G7 u krasaviku 2023 hoda Blinkien vykazaŭ ideju ab pieradačy Krasikava ministru zamiežnych spraŭ Hiermanii Analenie Bierbok. Ale taja, pa słovach amierykanskaha čynoŭnika, padzialiłasia ź Blinkienam svaimi aściarohami, u tym liku mierkavańniem, što Navalny paśla abmienu znoŭ vierniecca ŭ Rasiju.

Na praciahu ŭsiaho 2023 hoda aficyjnyja asoby cicha pracavali nad tym, kab niamiecki ŭrad pahadziŭsia vyzvalić Krasikava. U pieramovach byli zadziejničany prezident ZŠA Džo Bajden i vice-prezident Kamała Charys.

Bajden uźniaŭ hetaje pytańnie ŭ razmovie z Šolcam u studzieni 2024 hoda, a zatym u lutym padčas sustrečy ŭ Avalnym kabiniecie. Pa słovach pradstaŭnika administracyi, na toj momant amierykanskija čynoŭniki ličyli, što ździełka maje ŭsie šancy adbycca.

Na sustrečy ŭ Avalnym kabiniecie, pa słovach vysokapastaŭlenaha pradstaŭnika administracyi, «kancler Šolc adkazaŭ prezidentu: «Dziela vas ja zrablu heta». «Zatym prezident paviarnuŭsia da Džejka (Salivan, daradca pa nacyjanalnaj biaśpiecy ZŠA — NN) i skazaŭ: «Zrabi heta», — skazaŭ čynoŭnik.

Śmierć Navalnaha

Paśla toj lutaŭskaj sustrečy Salivan rehularna pieradavaŭ u Bierlin śpisy ruskich, jakich možna było b abmianiać. Ale płany parušyła śmierć Navalnaha 16 lutaha 2024 hoda.

Navina pryjšła ŭ pieršyja hadziny Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy, i heta pastaviła ŭsio pad pahrozu.

Kamała Charys, jakaja była na kanfierencyi, zaviaršyŭšy zapłanavanuju sustreču z Ołafam Šolcam, paprasiła ŭsich supracoŭnikaŭ pakinuć pakoj dla praviadzieńnia «abmiežavanaj dvuchbakovaj sustrečy». Padčas razmovy sam-nasam Charys zmahła nacisnuć na Šolca, padkreśliła, što vyzvaleńnie Krasikava budzie mieć vyrašalnaje značeńnie dla zaklučeńnia ździełki.

Vice-prezident ZŠA Kamała Charys i kancler Hiermanii Ołaf Šolc padčas dvuchbakovaj sustrečy ŭ hateli Bayerischer Hof, miescy praviadzieńnia 60-j Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy. 17 lutaha 2024 h. Miunchien, Hiermanija. Fota: Ronald Wittek / Pool / Getty Images

Paśla śmierci Navalnaha Džejk Salivan daručyŭ svajoj kamandzie skłaści śpisy ludziej, jakija mohuć ujaŭlać cikavaść dla Hiermanii.

Pa słovach amierykanskaha čynoŭnika, śpis byŭ składzieny ŭ kancy sakavika 2024 hoda. U krasaviku prezident Bajden nakiravaŭ list Šolcu, i ŭ pačatku červienia niemcy narešcie pahadzilisia vyzvalić Krasikava.

Klučavym momantam, pavodle słoŭ niekalkich amierykanskich čynoŭnikaŭ, było ŭklučeńnie ŭ śpis Uładzimira Kara-Murzy i jašče siami rasijskich palitviaźniaŭ.

Maskva zhodnaja

ZŠA pryjšłosia ŭhavorvać nie tolki Hiermaniju. Jašče ŭ Miunchienie Charys paprasiła ab sustrečy z premjer-ministram Słavienii Robiertam Hołabam. Pavodle słoŭ pradstaŭnika Biełaha doma, hałoŭnaj metaj hetaj sustrečy było akazańnie cisku na premjer-ministra, kab jon dabiŭsia vyzvaleńnia dvuch rasijskich hramadzian, jakija znachodziacca pad vartaj u Słavienii.

Prezident ZŠA taksama akazvaŭ cisk na słaviencaŭ. Litaralna za niekalki chvilin da abviaščeńnia ab zaviaršeńni svajoj kampanii 2024 hoda, Bajden patelefanavaŭ premjer-ministru Słavienii, kab zaklikać jaho davieści ździełku da finišnaj rysy.

U kancy červienia 2024 hoda supracoŭniki CRU praviali sakretnuju sustreču z aficerami rasijskaj raźviedki ŭ nienazvanym blizkaŭschodnim horadzie, kab pradstavić novuju prapanovu ab mahčymym abmienie źniavolenymi. Na hety raz CRU prapanavała ŭklučyć u śpis Vadzima Krasikava. Uzamien na kilera amierykancy chacieli atrymać byłoha marskoha piechacinca Poła Uiłana i žurnalista Evana Hierškoviča.

Rasijskija čynoŭniki viarnulisia z hetaj prapanovaj u Maskvu. U pačatku lipienia ŭ telefonnaj razmovie z dyrektaram CRU Uiljamam Biernsam rasijski bok paviedamiŭ amierykancam, što ŭ pryncypie zhodny na ździełku, ale kankretnyja detali jašče treba ŭdakładnić.

17 lipienia Maskva aficyjna pryniała ŭmovy, pieradaŭšy svoj adkaz CRU i pakłaŭšy pačatak najbujniejšamu z časoŭ chałodnaj vajny abmienu źniavolenymi. Heta było nadziva chutkaje zaviaršeńnie šmathadovych karpatlivych pieramovaŭ pamiž ZŠA i bolš čym paŭtuzinam krain.

Pasoł ZŠA ŭ Turcyi Džef Fłejk skazaŭ, što ŭ apošnija niekalki tydniaŭ isnavaŭ pastajanny strach, što damova moža sarvacca, asabliva z ulikam vialikaj kolkaści detalaŭ abmienu i kolkaści ŭdzielnikaŭ.

«My prosta bajalisia, što jakaja-niebudź uciečka sapsuje ŭsio», — skazaŭ Fłejk u intervju CNN z Turcyi. Pavodle słoŭ pasła, jaho pryciahnuli da pracy «ŭsiaho paru tydniaŭ tamu», kali abmien nabližaŭsia da zaviaršalnaj stadyi. «Pra heta viedali vielmi i vielmi niamnohija», — adznačyŭ pasoł.

Chto taki Vadzim Krasikaŭ, u jakim tak zacikaŭlenaja Rasija?

Uładzimir Kara-Murza ŭ razmovie z Bajdenam: Ja byŭ upeŭnieny, što pamru ŭ turmie

Dzieci špijonaŭ Dulcavych tolki pry abmienie daviedalisia, što jany rasijanie, a nie arhiencincy?

Antoś Župran