Vosieński maraton
Kiraŭnik Biełarusi rychtujecca na svaim «Boinhu» ŭziać kurs na Zachad. U ramkach 60-j sesii Hieneralnaj asamblei AAN u siaredzinie vieraśnia ŭ Ńju-Jorku planujecca pravieści samit Abjadnanych Nacyj.
Piša Raman Jakaŭleŭski.
U siłu ahulnaviadomych pryčyn luboje pieramiaščeńnie biełaruskaha prezydenta ŭ zachodnim kirunku, jak praviła, robicca padziejaj. I nia tolki tamu, što rabić heta jamu davodzicca niačasta. Schilnaść da ekspromtaŭ, impravizacyj, inicyjatyŭ zaŭsiody vyklikała žyvy vodhuk siarod roznaha rodu palitykaŭ i ŚMI. Ci heta było ŭ švajcarskim Kran-Mantana, ci na Kubie — nie nastolki važna. Hałoŭnaje, pra niezaležnuju Biełaruś i jaje kiraŭnika pačali havaryć u śviecie. Pry hetym časam upaminałasia, što Biełaruś, niachaj navat savieckaja, była siarod krain — zasnavalnic Arhanizacyi Abjadnanych Nacyj.
Nie sakret, što ŭ AAN u apošnija hady spravy iduć nia nadta dobra. Za 60 hod statut hetaha samaha pradstaŭničaha orhanu na Ziamli bieznadziejna sastareŭ. Ci zdolny Eŭropa, Azija, Ameryka i Afryka damovicca pamiž saboj, kab adaptavać jaho da novych realij? Na hetuju vielmi niaprostuju temu i buduć razmaŭlać udzielniki samitu. Nakolki plonnym akažacca hety dyjaloh, nichto tołkam pradkazać nie navažvajecca.
U sakaviku 2005 hodu hieneralny sakratar AAN Kofi Anan prapanavaŭ raspačać maštabnuju reformu arhanizacyi. U pryvatnaści, jon prapanavaŭ pašyryć kolkaść siabroŭ Rady biaśpieki z 15 (aproč pastajannych členaŭ, u jaje ŭvachodziać jašče dziesiać časovych, biaz prava veta, jakija vybirajucca terminam na dva hady) da 25. Pra svajo žadańnie stać pastajannymi čalcami RB z pravam veta z samaha pačatku zajavili Niamieččyna, Japonija, Brazylija i Indyja, jakija, abjadnaŭšysia ŭ «hrupu čatyroch» (G4), uzialisia verbavać sabie prychilnikaŭ. Reč u tym, što ŭ kožnaj z krain u G4 jość svaje niadobrazyčliŭcy, jakija ŭsialak sprabujuć čynić im pieraškody va ŭsich pačynańniach. U vyniku vyśvietliłasia, što planam «čaćviorki» źbirajucca pieraškodzić Arhientyna i Čyli, jakija nie žadajuć uzvyšeńnia Brazylii, Italija i Hišpanija, što vystupajuć suprać uzmacnieńnia Niamieččyny, i Pakistan, čyim tradycyjnym praciŭnikam źjaŭlajecca Indyja. Šerah hetych krain skłali asnovu druhoha bloku — «Abjadnańnie dziela zhody» (Italija, Pakistan, Respublika Kareja, Arhientyna i Meksyka), jaki vyłučyŭ sustrečnuju prapanovu: pavialičyć ciapierašni skład Rady biaśpieki, jak i mierkavałasia, na dziesiać členaŭ, ale z tym, kab usie jany mieli časovy status terminam na dva hady (choć i z pravam pieravybrańnia). I raptam da hetaha, zdavałasia b, hatovaha raskładu sił dadaŭsia treci pa liku plan refarmavańnia składu RB AAN.
Źjaviłasia prapanova Afrykanskaha sajuzu, jakomu, pavodle zadumy «čaćviorki», i tak pavinna było być adviedziena dva miescy siarod pastajannych členaŭ Rady biaśpieki i adno — siarod časovych.
13 lipienia Afrykanski sajuz, što pradstaŭlaje intaresy adrazu 53 krain, prapanavaŭ pavialičyć kolkaść členaŭ Rady biaśpieki nie na dziesiać, jak inšyja, a na adzinaccać miescaŭ — da 26. Pry hetym afrykancy nastojvajuć, kab im dastalisia dva z šaści pastajannych (z pravam nieadkładnaha veta, a nie adkładzienaha na 15 hod) i jašče dva ź piaci časovych dadatkovych mandataŭ.
Jašče adnoj horkaj pilulaj dla «hrupy čatyroch» stała zajava pradstaŭnika dziarždepartamentu ZŠA pra toje, što AAN pakul nie hatova da reformy pavodle planu G4 i, značyć, pytańnie pra pašyreńnie RB treba časova zakryć. Pry hetym naziralniki adznačajuć pazycyju Rasiei, hołas jakoj, jak i hołas inšych ciapierašnich uładalnikaŭ prava veta, u hetaj sytuacyi źjaŭlajecca vyrašalnym. Jany ličać, što Maskva pavodzić siabie biezynicyjatyŭna i padtakvaje Vašynhtonu. Pavodle słoŭ kiraŭnika MZS RF Siarhieja Łaŭrova, Rasieja hatova padtrymać luby varyjant refarmavańnia RB AAN, ale tolki pry ŭmovie, što jon budzie abapiracca na maksymalna šyrokuju zhodu bakoŭ. Ale jaje pakul nie nazirajecca. Voś pry takim raskładzie sił i daviadziecca pracavać u Ńju-Jorku biełaruskaj delehacyi na čale z Łukašenkam. I tut, vidać, varta źviarnucca da adnoj prablemy Biełarusi z AAN.
Jak viadoma, aficyjny Miensk ihnaruje specdakładčyka Kamisii pa pravach čałavieka AAN. I na hetaje staŭleńnie biełaruskich uład nichto paŭpłyvać nia moža. Tamu ZŠA i niekatoryja inšyja aburany tym, što, zhodna ź dziejučym u AAN paradkam, u Kamisiju pa pravach čałavieka moža być vybrana, pa rekamendacyi parytetna pradstaŭlenych u arhanizacyi rehijanalnych hrup, praktyčna lubaja dziaržava, navat taja, u jakoj hruba źnievažajucca hetyja pravy.
Razam z tym toj ža paradak pryvodziŭ da taho, što zakanadaŭcy baraćby za pravy čałavieka apynalisia časam za bortam Kamisii. Kofi Anan prapanuje zamianić ciapierašniuju Kamisiju mienšaj pavodle składu Radaj, kudy ŭvajšli b tolki tyja krainy, u jakich abarona pravoŭ čałavieka adpaviadaje samym vysokim mižnarodnym standartam. Na dumku hieneralnaha sakratara, pravy čałavieka pavinny nabyć u AAN status, supastaŭny ź biaśpiekaj i ekanomikaj. U AAN jość Rada biaśpieki i Ekanamičnaja i sacyjalnaja rada (EKASAR). Značyć, patrebna i Rada pa pravach čałavieka. Anan miarkuje, što Rada mahła b zrabicca novym hałoŭnym orhanam arhanizacyi, členy jakoha buduć vybiracca niepasredna Asamblejaj bolšaściu ŭ dźvie treci hałasoŭ.
Pakolki da abarony pravoŭ čałavieka ŭ Biełarusi pavodle vysokich mižnarodnych standartaŭ jość vialikija zaŭvahi (a inakš navošta było b naznačać specdakładčyka), to, treba mierkavać, da Ananavych planaŭ nakont hetaha ŭ aficyjnaha Miensku buduć svaje pretenzii. Što da planaŭ refarmavańnia Rady biaśpieki AAN, dyk varta nahadać, jak za apošnija dziesiać hod Biełaruś dvojčy prasoŭvała svaju kandydaturu ŭ niepastajannyja členy. Pry hałasavańniach adzin raz Čechii, druhi — Baŭharyi hetaje miesca prajhrała. Ale žadańnia trapić u RB nia straciła. Zapavietny mandat, dy jašče z pravam veta, pa-raniejšamu budzie adkryvać propusk u rady suśvietnaj elity i zastavacca žadanaj metaj dla MZS luboj krainy na planecie. I da hetaj mety paśla vieraśnioŭskaha samitu AAN budzie imknucca ŭžo inšy kiraŭnik biełaruskaha MZS. Zrešty, usiu palityku Biełarusi vyznačaje siońnia adzin čałaviek. Tak što nia vielmi važna, chto budzie na čale MZS Biełarusi.
Jak praviła, padčas takich suśvietnych mierapryjemstvaŭ, jakim stanie samit AAN, jaho vysokija hości ŭdzielničajuć u svojeasablivym maratonie roznaha rodu sustreč. Ujaŭlajecca cikavym šerah tych person, chto pažadaje asabista sustrecca ź biełaruskim kiraŭnikom padčas samitu. Jość padstavy mierkavać, što ŭ hetym šerahu buduć pieravažać lidery krain Ruchu niedałučeńnia. Biełaruś — adzinaja kraina ŭ Eŭropie, jakaja źjaŭlajecca paŭnapraŭnym členam hetaha reliktavaha ŭtvareńnia — spadčyny minułaha stahodździa. Navat u Maskvie ŭ svoj čas vyklikała ździŭleńnie žadańnie sajuznaha Miensku zrabicca jaho členam. A Łukašenka nia suprać adyhryvać u hetym Ruchu rolu lidera.