Arły, sovy, kažany i źmiei — samyja papularnyja simvały biełaruskich vajskoŭcaŭ
Najčaściej u sučasnaj biełaruskaj vajskovaj hieraldycy vykarystoŭvajecca vobraz ptušak.
Najčaściej u sučasnaj biełaruskaj vajskovaj hieraldycy vykarystoŭvajecca vobraz ptušak. Narukaŭny znak 10-ha asobnaha bataljona radyjoelektronnaj baraćby z naziemnymi srodkami.
Najčaściej u sučasnaj biełaruskaj vajskovaj hieraldycy vykarystoŭvajecca vobraz ptušak. Centralny kamandny punkt Uzbrojenych Sił.
Narukaŭny znak centra zabieśpiačeńnia biaśpieki infarmacyjnych technałohij dzielać miž saboj jahuar i kažan. Kažan — druhi pa papularnaści simvał vajskovych šeŭronaŭ.
Kažan — druhi pa papularnaści simvał vajskovych šeŭronaŭ.
Vyjava sabaki na šaŭronach Kinałahičnaha centra vyhladaje pradkazalna i łahična.
Jak i źmiejaŭ na šaŭronach vajskovych miedykaŭ.
Zubr upryhožvaje formu vajskoŭcaŭ 50-j Danieckaj bazy zachoŭvańnia ŭzbrajeńnia i techniki.
Asa — simvał viertalotčykaŭ.
Pavuk-raźviedčyk.
Nie faŭnaj adzinaj — vajskovyja charčovyja bazy majuć na šaŭronach vyjavy kałasoŭ.
Sustrakajucca na narukaŭnych znakach i elemienty hierbaŭ haradoŭ.
Baza inžyniernych bojeprypasaŭ № 2271 maje vyjavu «Pahoni».
Usie narukaŭnyja znaki biełaruskaha vojska možna pabačyć tut.
Sučasnaja biełaruskaja vajskovaja hieraldyka ščodra vykarystoŭvaje vobrazy ajčynnaj faŭny. Jak praviła, heta drapiežnyja źviary i ptuški. Jano i słušna — vojska jość vojska. My vyrašyli vyśvietlić chto z našych źviaroŭ i ptušak najbolš papularny ŭ jakaści vyjavy na šaŭronie.
Na pieršym miescy apynulisia ptuški — arły i sovy — ich vyjavy abrali bolš za dziasiatak vajskovych čaściej i arhanizacyj. Siarod ich 103-ja i 38-ja Hvardziejskija asobnyja mabilnyja bryhady, 62-ja zienitnaja rakietnaja bryhada, 48-y asobny bataljon radyjoelektronnaj baraćby z naziemnymi srodkami dy inšyja.
Na druhim miescy pa papularnaści nasielnikaŭ narukaŭnych znakaŭ mieściacca kažany. Heta simvał biełaruskaj vajskovaj raźviedki. Jon upryhožvaje šaŭrony supracoŭnikaŭ Centra ŭpraŭleńnia raźviedkaj, 1019-ho kamandna-raźviedvalnaha centra, 255-na Asobnaha radyjotechničny połk asablivaha pryznačeńnia — usiaho kala 10 čaściej i centraŭ.
Pradkazalnaj vyhladaje vyjava źmiai na šaŭronach vajskovych miedykaŭ (takich naźbirajecca z paŭdziasiatka), a taksama Kinałahičnaha centra.
A voś narukaŭny znak centra zabieśpiačeńnia biaśpieki infarmacyjnych technałohij dzielać miž saboj jahuar i kažan.
Adzin ź simvałaŭ Biełarusi — zubr — upryhožvaje formu vajskoŭcaŭ 50-j Danieckaj bazy zachoŭvańnia ŭzbrajeńnia i techniki.
181-ja Bajavaja viertalotnaja baza maje na šaŭronach asu, a 16-y Asobny bataljon radyjoelektronnaj baraćby — pavuka.
Nie faŭnaj adzinaj — 1068-ja i 3540-ja charčovyja bazy majuć na šaŭronach vyjavy kałasoŭ.
Sustrakajucca na narukaŭnych znakach i elemienty hierbaŭ haradoŭ, u jakich mieściacca čaści. Čaściej za ŭsich na šaŭronach traplajecca simvał Hrodna — aleń Śviatoha Hubierta.
Baza inžyniernych bojeprypasaŭ № 2271 maje vyjavu «Pahoni».