Nacbank choča zrabić bolš žorstkimi patrabavańni da bankaŭ nakont kredytavańnia
Nacyjanalny bank rezka pavysić patrabavańni da kapitału bankaŭ, jakija vydajuć spažyvieckija kredyty pa vysokich pracentnych staŭkach. Takija miery praduhledžany prajektam pastanovy Nacbanka.
Zhodna z dakumientam, jaki moža nabyć moc 1 studzienia 2014 hoda, kredyty, pracentnaja staŭka pa jakich budzie ŭ 2,5 razu pieravyšać staŭku refinansavańnia, stanuć adnosicca da vośmaj (pavodle kłasifikacyi centrabanka) hrupie ryzyki. Stupień ryzyki pa takich kredytach płanujecca ŭstanavić na ŭzroŭni 200%.
Kali staŭka pa kredytach pieravysić staŭku refinansavańnia ŭ try razy, to takija aktyvy buduć adnosicca da jašče bolš vysokaj hrupy ryzyki. Stupień ryzyki pa takich kredytach budzie ŭstanoŭlena na ŭzroŭni 500%.
Jak rastłumačyli bankiry, zaraz roźničnyja kredyty adnosiacca da piataj hrupy ryzyki sa stupieńniu ryzyki 75%.
Pry takoj stupieni ryzyki bank na 1 rubiel ułasnaha kapitału moža vydać pryblizna 13 rubloŭ kredytaŭ. Kali ž stupień ryzyki pa kredycie ŭzraście da 200%, to na 1 rubiel ułasnaha kapitału bank zmoža vydać tolki 5 rubloŭ u vyhladzie kredytaŭ, a pry stupieni ryzyki 500% — 2 rubli.
Jak zaznačajuć śpiecyjalisty, u vypadku pryniaćcia hetaj pastanovy banki nie zmohuć prapanoŭvać kredyty pa staŭcy, što ŭ try razy pieravysić staŭku refinansavańnia, bo takija pradukty buduć pazbaŭleny ekanamičnaha sensu.
«Dla banka niavyhadna mieć navat zvyšdachodnyja kredyty (aktyvy), jakija buduć usiaho tolki ŭ dva razy pieravyšać kapitał banka. Zabiaśpiečyć rentabielnaść kapitału pry takoj praporcyi budzie niemahčyma», — rastłumačyŭ BiełaPAN top-mieniedžar adnaho z bankaŭ.
Zaraz staŭka refinansavańnia składaje 23,5% hadavych. Adpaviedna prapanoŭvać kredytnyja pradukty, staŭki pa jakich buduć vyšejšyja za 70,5% hadavych, bankam stanie niavyhadna. Zaraz staŭki pa ekspres-kredytach, jakija banki vydajuć u mahazinach, u mnohich vypadkach pieravyšajuć 70% hadavych.
Tearetyčna banki mohuć źnizić staŭki pa ekspres-kredytach da 60% hadavych, kab mieć mahčymaść na 1 rubiel kapitału vydavać 5 rubloŭ kredytu. Adnak i hety varyjant moža być niemetazhodny.
«Staŭka 60% hadavych pa ekspres-kredytach nie ŭjaŭlajecca siońnia łahičnaj i cikavaj dla bankaŭ. Zaraz banki pryciahvajuć rublovyja resursy pa staŭcy 40–45% hadavych, a z ulikam usich apieracyjnych vydatkaŭ pa pryciahnieńni ŭkładaŭ pasivy realna abychodziacca siońnia bankam u 45–50% hadavych. Roźnica ŭ pamiery 10 pracentnych punktaŭ (pamiž staŭkami pa kredytach i depazitach) nie pakryvaje kredytnyja ryzyki, što ŭźnikajuć u pracesie vydačy ekspres-kredytaŭ», — padkreśliŭ u hutarcy z karespandentam BiełaPAN pradstaŭnik bujnoha roźničnaha banka.
Pryniaćcie pastanovy Nacbanka ŭ ciapierašnim varyjancie moža istotna źnizić cikavaść bankaŭ da spažyvieckaha kredytavańnia — u pryvatnaści istotna abmiažuje abjomy ekspres-kredytaŭ, što vydajucca ŭ mahazinach.
Varta zaznačyć, što hetaje rašeńnie ŭžo anansavała na hetym tydni kiraŭnika Nacbanka Nadzieja Jermakova. 18 vieraśnia padčas anłajn-kanfierencyi na sajcie ahienctva BiełTA jana zajaviła: «Mnohija našy maleńkija kamiercyjnyja banki, jakija pracujuć u asnoŭnym tolki ŭ roźničnym biźniesie, vydajuć kredyty nasielnictvu za paŭhadziny ci za hadzinu biez padavańnia adpaviednych dakumientaŭ abo na padstavie adnaho pašparta. Hetyja kredyty dachodziać da 130%. My ŭžo pryniali pastanovu ab abmiežavańni vydačy takich kredytaŭ. Hety dakumient zaraz znachodzicca na ekśpiertyzie ŭ adpaviednych zakanadaŭčych orhanach, i my spadziajemsia, što jon budzie pryniaty. Tady z 1 studzienia 2014 hoda banki ŭsio-taki prytarmoziać vydaču takich kredytaŭ — blic-kredytaŭ pad vysokija pracentnyja staŭki».