U čarzie pa polskija vizy 4 tysiačy čałaviek
«My jedziem u Polšču da našaj staroj ciotki, joj 86 hadoŭ. Nia ŭpeŭnienyja, što paśpiejem atrymać vizu, bo jana moža nie dažyć».
Čarha ŭ Polski kansulat u Miensku składaje 4 tysiačy čałaviek. Usie, chto žadaje atrymać vizy ŭ Polšču, musiać zapisvacca, rehularna źjaŭlacca na pieraklički pavodle svajho numaru ŭ śpisie, dziažurać pa načach. Niejkich admysłovych arhanizataraŭ usiaho hetaha niama, prosta hetkim čynam ludzi sprabujuć samaarhanizavacca. Jak heta zvyčajna zdarajecca ŭ čerhach, tut kružlajuć plotki, časta ŭspychvajuć skandały, časam ludzi mlejuć i byŭ navat vypadak, kali vyklikanaja chutkaja dapamoha ŭžo ničym nie mahła dapamahčy.
Z tymi, chto staić u čarzie, hutaryła naša karespandentka Hanna Haračka.
Kolki času prachodzić, pakul čałaviek trapić u kansulat?
— Niekalki miesiacaŭ treba chadzić štodnia adznačacca ŭ čarzie. Čarha nadta vialikaja. Apošni numar u śpisie 3964.
Śpisy viaduć dabraachvotniki?
— Tyja, chto žadajuć chutčej atrymać vizu. Načujuć tut kala kansulatu, dziažurać, za heta traplajuć u pačatak čarhi. Achviarujuć svaim zdaroŭjem, časam. Mierznuć tut. Časta zdarajucca niepryjemnyja momanty, bo ludzi mocna nervujucca.
— Voś učora mianie nie znajšli ŭ śpisie, ja pavinna była być užo 50‑ia. Ja adznačajusia z 28 žniŭnia. I moj numar jašče 1169.
— Śpisy składajucca ŭ toŭstych sšytkach, pieradajucca dziažurnamu z ruk u ruki. Atrymlivajucca cełyja archivy.
Jak vy aceńvajecie svaje šancy trapić u Polšču?
— Vielmi małyja. Ja tolki 1891. Adznačajusia miesiaca paŭtara. Možna było b pieški dajści. Heta adzin z apošnich šancaŭ trapić u Polšču turystam, bo viza budzie kaštavać 60 eŭra. Sensu jechać u Polšču nia budzie. Dadaŭ jašče 100 eŭra i možna adpačyvać u Turcyi.
— Mnie vielmi składana, bo ja nie ź Mienska, treba pryjaždžać, štodnia zvanić pa mabilnym telefonie, adznačacca ŭ čarzie.
— My jedziem u Polšču da našaj staroj ciotki, joj 86 hadoŭ. Nia ŭpeŭnienyja, što paśpiejem atrymać vizu, bo jana moža nie dažyć.
— Kažuć, što miesca ŭ čarzie možna pradać za 12 dalaraŭ, niechta kaža — za 50. Niechta zarablaje na hetym.
— Ja liču, što naš prezydent nie puściŭ polskich dyplamataŭ, dyk u adkaz Polskaja ambasada tak i pracuje. Ambasadar Biełarusi ŭ Polščy kazaŭ, što tam taksama jość čarha, ale biełaruskuju vizu atrymlivajuć 100 čałaviek za dzień. A tut — pa 50, pa 40. Časam zusim pryjomu niama. Kiepska jany siabie adčuvajuć, ci što?