Łukašenka siońnia raspavioŭ, jak možna zahubić krainu
Kiraŭnik dziaržavy aznajomiŭsia siońnia z raźvićciom ahraekaturyzmu na prykładzie ahrasiadzibaŭ Vałožynskaha rajona.
«Samaje hałoŭnaje dla nas, što farmujecca cełaja kahorta ułaśnikaŭ, — skazaŭ jon. — I heta nie toje, što ŭ kahości adabrali, padzialili, i źjaviłasia pryvatnaja ŭłasnaść, a heta ludzi, jakija ŭłasnymi rukami ŭsio heta stvaryli. I dobra, što takija ludzi jość, i čym ich bolš, tym macniejšaja niezaležnaść krainy».
Łukašenka ahledzieŭ ahrasiadziby, aznajomiŭsia z umovami dla adpačynku.
Haspadary siadzib padziakavali kiraŭniku dziaržavy za stvoranyja ŭ krainie spryjalnyja ŭmovy dla raźvićcia ahraekaturyzmu. Adnak Łukašenka zaŭvažyŭ: «Heta ja vam pavinien dziakavać, što vy ratujecie Biełaruś. Zahubić heta — krainy nie budzie».
Jon ličyć, što taki vid adpačynku z hodu ŭ hod budzie ŭsio bolš zapatrabavany.
«Usie chočuć cišyni, usie stamilisia ad hvałtu, mituśni. A Biełaruś, tak stałasia, cichaje miesca», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.