Hałoŭny trenier «Isłačy» nazvaŭ imiony hulcoŭ i treniera, jakija ŭdzielničali ŭ dahavarnym matčy
Pres-kanfierencyja hałoŭnaha treniera «Isłačy» Vitala Žukoŭskaha prajšła 10 žniŭnia ŭ halerei TUT.BY. Ranicaj hetaha ž dnia MUS paviedamiła, što kamandu padazrajuć u dahavarnym matčy z bresckim «Dynama».
Što zdaryłasia?
Pa infarmacyi MUS, pradstaŭnik trenierskaha štaba i hulcy FK «Isłač» padazrajucca ŭ tym, što 30 krasavika atrymali 10 tysiač dołaraŭ za «źliŭ» chatniaj hulni ź bieraściejcami.
«Napiaredadni hulni pradstaŭniki FK «Isłač» sustrelisia z pasiarednikam (byłym futbalistam), a taksama niekalkimi hramadzianami Rasijskaj Fiederacyi. Apošnija paabiacali zapłacić za patrebny vynik, u zaležnaści ad kaeficyjenta u bukmiekieraŭ, ad 10 da 20 tysiač dołaraŭ ZŠA», — paviedamiła pres-słužba MUS.
Pa słovach starejšaha opierupaŭnavažanaha pa asabliva važnych spravach HUBAZiK MUS Siarhieja Vanahiela, havorka išła pra toje, kab u pieršym tajmie hulni FK «Dynama-Brest», jaki znachodziŭsia ŭnizie turnirnaj tablicy, vyjhraŭ ci, jak minimum, zhulaŭ uničyju z favarytam sustrečy «Isłačču». U vyniku «Isłač» u pieršym tajmie prajhrała ź likam 2:3. Vynikovy lik — 4:2 na karyść «Dynama».
Raniej Žukoŭski vielmi žorstka vykazvaŭsia na temu dahavarnych matčaŭ, kazaŭ, što ŭdzielnikaŭ takich hulniaŭ treba pažyćciova dyskvalifikavać.
Hałoŭny trenier FK «Isłač» Vital Žukoŭski. Fota — fcisloch.by
«Nie chacieŭ vieryć»
«Raniej nie było paćvierdžanaj infarmacyi i nie chaciełasia vieryć.
Dakładna ŭžo ja daviedaŭsia ŭčora, nie było na treniroŭcy niekatorych futbalistaŭ — Lebiedzieva, Ciškieviča — i treniera Makoŭskaha. Telefony byli vyklučanyja. Trenier, Uładzimir Makoŭski, skazaŭ, što ničoha strašnaha nie adbyłosia, paśmiajaŭsia. A futbalist Ciškievič užo raspavioŭ, u čym sprava.
Ałumona, Budakoŭ i Paryvajeŭ taksama datyčnyja da hetaj spravy.
Nu i siońnia ja schadziŭ u balnicu, viarnuŭsia damoŭ, i žonka pakazała mnie zapis pieradačy «Zona Ch» pra heta.
Ale była razmova ź milicyjaj i raniej. U kancy maja ja chadziŭ da Siarhieja Vaharšakaviča Safarjana. Ja apranuŭsia pryhoža, dumaŭ, mo što prapanujuć, mo zbornuju? (Smiajecca). Ale tam siadzieła niekalki ludziej ź milicyi, jakija biez proźviščaŭ namiaknuli, što mohuć być zamiešany maje futbalisty. Stajała pytańnie navat, a ci nie ŭdzielničaju ja. Tady ja abmaciukaŭ pravaachoŭnikaŭ – ciapier prynošu im prabačeńni.
Kali fiederacyja skazała, što ŭ mianie bolš za ŭsio ludziej «pracuje», ja taksama nie moh uciamić — jak heta?
Siońnia ja zhubiŭ siabra, Makoŭskaha. Raniej ja pytaŭsia ŭ jaho, ale jon klaŭsia, što takoha nie moža być, što svaju kamandu nikoli na padstavić».
Nakont taho matča
«Hulcy, jakija «źlivali», padstaŭlali faktyčna maładych hulcoŭ — pieradačy addavalisia tak, što čałaviek nie paśpiavaŭ za imi. U pierapynku raspranalnia ŭ mianie prosta «lotała».
Jany na toj hulni hrošaj nie zarabili — im dali kapiejki. Ale jany byli ŭžo ručnyja, źlivali b usio zapar.
Potym byŭ razbor, ja spytaŭ u ludziej — pryznajciesia. Ale ŭsie maŭčali».
«Hetyja ludzi ŭ nas bolš nie pracujuć»
«Ciapier zamazana ŭsio, na što my addavali stolki vysiłkaŭ. I kłub pojdzie da kanca.
Siońnia ja paprasiŭ hetych ludziej, kab jany bolš nie źjaŭlalisia na treniroŭkach. Jany bolš nie pracujuć u nas.
Kryŭdna, što mienavita ja nabiraŭ hetych hulcoŭ. Lebiedzieŭ, Ciškievič — ja navat užo dumaŭ, jak jany buduć pracavać potym u struktury kłuba…
Siońnia Makoŭski zvaniŭ mnie i prasiŭ, kab imionaŭ nie było na pres-kanfierencyi. U Sašy Ciškieviča panika — karjera skončyłasia, ličy.
Ja nie chaču łamać ich žyćci, ale ja pavinien raskazać, jak i što adbyłosia. Trapilisia — značyć trapilisia. Ja ž taksama «trapiŭsia» — voś, siadžu tut.
I ja nikoli nie padam ruki ludziam, jakija heta zrabili».
«Kali «Isłač» paniziać u kłasie, mnie prosty šlach na rynak. Z futbołam, napeŭna, pryjdziecca zaviazać», — smutna pažartavaŭ na raźvitańnie Žukoŭski.
Nie pieršy vypadak
U ciapierašni čas apieratyŭnikami praviarajecca apieratyŭnaja infarmacyja ab mahčymych faktach arhanizacyi inšych «dahavarniakoŭ». Nieabchodnaje sadziejničańnie ŭ hetym akazvaje Biełaruskaja fiederacyja futboła.
U lipieni pravaachoŭniki paviedamili pra vyjaŭleńnie dahavarnych matčaŭ u pieršaj lizie. Pad padazreńnie trapili hulni «Baranavičy» — «Ašmiany» (1:0) i «Ašmiany» — «Pramień» (3:3).
Paśla apošniaj hulni śpiecnaz zatrymaŭ futbalistaŭ «Ašmianaŭ», pryčym zrabiŭ heta tak, što adzin z hulcoŭ, Siarhiej Bułynionak, trapiŭ u balnicu ź ciažkimi traŭmami tvaru. Trochi paźniej, u pačatku žniŭnia, źjaviłasia infarmacyja, što da «dahavarniakoŭ» maje dačynieńnie hramadzianin Ukrainy, jamu było pradjaŭlena abvinavačvańnie.