«My taksama rychtavalisia da denaminacyi». Da chirurhaŭ pryvoziać dziaciej z manietami ŭ straŭniku
1 lipienia ŭ Biełarusi ŭpieršyniu z savieckich časoŭ źjavilisia ŭłasnyja manety. Rychtavalisia da novych hrošaj nia tolki ŭ bankach i kramach. Chirurhi byli hatovyja, što da ich buduć pastupać dzieci, što prahłynajuć manety. I choć prytok dziaciej z manetami i ŭ stravavodzie spaŭ, lekary prahnazujuć novuju chvalu z pačatkam vučebnaha hodu.
Usio, što źvinić i bliščyć, traplaje ŭ rot dziciaci
Da pieršaha lipienia u Respublikanskim navukova-praktyčnym centry dziciačaj chirurhii ŭžo zakupili dadatkovyja instrumenty dla vydaleńnia inšarodnych ciełaŭ. Tut pradbačyli, što jak tolki ŭ krainie źjavicca masa manet, niepryzvyčajenyja da ich dzieci pačnuć sprabavać ich na smak.
Alaksandar Śvirski, zahadčyk adździeła dziciačaj chirurhii RNPC
«U nas cełaje pakaleńnie vyrasła biez manet, — raskazaŭ Svabodzie Alaksandar Śvirski, zahadčyk adździeła dziciačaj chirurhii RNPC. — I my mierkavali, što kolkaść dziaciej z manetami ŭ nas značna pavialičycca».
Drennyja čakańni chirurhaŭ apraŭdalisia. Samy vialiki napłyŭ u RNPC zdaryŭsia ŭ pieršyja dva tydni lipienia. U niekatoryja dni siudy źviartalisia da dziesiaci razoŭ na dzień. Pałovie z hetaj kolkaści dziaciej pad narkozam rabili endaskapičnaje vydaleńnie manet z stravavoda i straŭnika.
Kab dastać roznyja pradmiety, lekar-endaskapist vykarystoŭvaje roznyja instrumenty
Čaściej za ŭsio siudy pryvoziać dziaciej ad 2 da 5 hod. Paznajučy śviet, jany ciahnuć u rot usie pradmiety, jakija da ich traplajuć.
«My viedajem, što dzicia ad 2 da 5 jak hubka ŭbiraje ŭ siabie infarmacyju, — kaža Śvirski. — Spaznaje śviet nia tolki vačyma, ale abaviazkova pavinna pakaštavać na jazyk. Dzicia budzie ciahnuć usio ŭ rot. Asabliva toje, što bliščyć dy źvinić».
Raniej byli ekzatyčnyja manety, a zaraz pajšli našyja
U kabinecie endaskapii sabranaja samaja sapraŭdnaja numizmatyčnaja kalekcyja. Heta manety, jakija vyciahnuli ź dziciačych staŭnikaŭ i stravavodaŭ. Źbiraje jaje Aleh Pataleta, lekar-endaskapist.
Aleh Pataleta, lekar-endaskapist
«Raniej była adna ekzotyka. Voś ukrainskija, azerbajdžanskija, AAE, francuzski frank, fieniški FRH», — raspaviadaje pra manety Pataleta.
Biełaruskija jon pakazvaje tolki na zdymkach z endaskopa. Kali jon ich dastaje, to addaje baćkam.
«Voś bačycie tut ažno dźvie manetki 20 i 10 kapiejek. Chłopčyk lažaŭ u adździaleńni traŭmatalohii i prahłynuŭ hrošy, jakija jamu pakinuła mama».
Kalekcyja, jakuju sabraŭ lekar z dastanych manet
Kab dastać manetu ci inšy prahłyčany pradmiet, Pataleta maje ceły nabor roznych instrumentaŭ: ščypcy, pietli, košyki. Razam z endaskopam jon prasoŭvaje ich praz stravavod ŭnutr dziciaci i potym vyciahvaje.
«Ad jahonaha prafesyjanalizmu zaležyć, ci buduć potym uskładnieńni, — kaža Śvirski. — Jak i paśla luboj medyčnaj manpipulacyi, ad ich nichto nie zastrachavany».
Prahłynutaja batarejka moža prapalić unutranyja orhany
Paśla rozhałasu ŭ ŚMI, napłyŭ dziaciej z manetami spaŭ. Ale ŭsio adno štodnia ŭ RNPC pryvoziać prynamsi 1-2 dziciaci z prahłynutym inšarodnym ciełam.
Alaksandar Śvirski pakazvaje, u jakich miescach zastrajuć prahłynutyja batarejki dy manety
Siarod prahłynutych pradmietaŭ, pa słovach lekaraŭ, samyja niebiaśpiečnyja — heta plaskatyja batarejki, a nie manety. Kali batarejka zaradžanaja, jana moža prapalić stravavod straŭnik, ci, što samaje niebiaśpiečnaje, trachieju.
«Kali baćki nie zaŭvažyli, praź dźvie-try hadziny batarejka vyklikaje surjoznyja apioki, — kaža Śvirski. — A projdzie jašče bolšy čas, to jana prapalvaje systemu stravavoda i susiednija orhany».
U dzień repartažu ŭ RNPC lažała maci, čyjmu dziciaci aperatyŭna dastali batarejku sa straŭnika endaskopam. I choć jana chutka zaŭvažyła źnikłuju batarejku, a chutkaja adrazu pryjechała, u straŭniku ŭsio adno zastalisia ślady ad apiokaŭ.
«Ale dobra, što jana była ŭ straŭniku, — kaža Alaksandra. — Batarejki mohuć zachrasać i ŭ stravavodzie, što našmat strašniej».
Maci Eldaryja svoječasova zaŭvažyła, što dzicia prahłynuła batarejku
Pry samym horšym raskładzie dzicio ŭvohule moža zastacca invalidam. Praz prahłyčanyja manety, vostryja pradmiety, mahnity i asabliva ad vypitych chimikataŭ sioleta kala 40 dziaciej nazirajucca ŭ RNPC.
Na ŭzroŭni vačej dziciaci ŭvažliva ahladajcie pakoj
Pakul chirurhi viarnulisia da zvyčajnaha režymu. Ale ŭžo praz paru tydniaŭ, kali dzieci pojduć u škołu, jany pradbačać novy napłyŭ dziaciej z manetami.
Voś, što možna dastać sa straŭnika dziciaci
«Baćki asłabiać svaju ŭvahu, a ŭ dziaciej źjavicca drobiaź. Zvaroty siarod małodšych školnikaŭ iznoŭ ŭzrastuć», — ličyć Śvirski.
Kab potym nie źviartacca da lekaraŭ, chirurh zaklikaje baćkoŭ zaŭždy praviarać pamiaškańnie, u jakoje traplajuć dzieci.
Tak vyhladaje maneta, što zachrasła ŭ stravavodzie
«Na ŭzroŭni vačej dziciaci treba ŭvažliva ahladzieć uvieś pakoj, ci nie traplajucca ŭ pole zroku niebiaśpiečnyja pradmiety».
Taksama i cacki, jakimi hulajucca małyja dzieci, varta pravieryć na niebiaśpiečnyja detali. Alaksandra, jakaja patrapiła ŭ špital sa svaim synam, raić praviarać elektronnyja cacki na dadatkovy vint, jaki nie dazvavlaje dastać ź jaje batarejki.
Samaja niebiaśpiečnaja reč, jakuju moža prahłynuć dziciaci, — plaskataja batarejka
«Baćki pakinuli dzicia biez nahladu — i praz 30 sekund jano moža stać invalidam, — kaža Śvirski. — Jak tolki vaša dzicia prycichła, idzicie i hladzicie. Chutčej za ŭsio vy zastaniecie jaho za paznavalnym pracesam. Patencyjna jon skončycca invalidyzacyjaj».