Viartańnie kniazia
Na svoj stohadovy jubilej Hiedrojc viarnuŭsia na radzimu.
Ježy Hiedrojc nazaŭždy źjechaŭ ź Miensku ŭ 1919 hodzie. Na svoj stohadovy jubilej sioleta jon viarnuŭsia na radzimu – kradkom, patajemna, niby niepažadany, choć i nie zabaronieny hość. Navukovaja kanferencyja «Kancepcyja UŁB (Ukraina, Litva, Biełaruś): ad idei da realizacyi» śpiarša miełasia adbycca ŭ Mienskim Mižnarodnym centry IVV, ale ŭ apošni momant była pieraniesienaja ŭ mury polskaha pasolstva – nie ź viny arhanizataraŭ.
Admova ŭ pamiaškańni IVV vyhladaje tym bolš dziŭna na fonie słovaŭ publicysta Leapolda Unhiera, paplečnika Hiedrojca ŭ vydańni «Kultury»: «Biełaruś nia mieła bolšaha abaroncy ŭ planie svaich kulturnych pravoŭ, čym Hiedrojc». Ł.Unhier pryjechaŭ u Miensk razam ź inšymi supracoŭnikami lehiendarnaha paryskaha časopisu – prafesaram-ukraincam Bahdanam Asadčukom i rasiejskaj paetkaj Natallaj Harbanieŭskaj.
Mienskija hady žyćcia Hiedrojca pakidajuć jašče šmat zahadak dla daślednikaŭ. Pavodle słovaŭ historyka Ŭładzimiera Dzianisava, imia baćki Hiedrojca niama ni ŭ śpisie ziemleŭładalnikaŭ, ni ŭ śpisie kvaternaha padatku. Viadoma, što siamja žyła niezamožna i tamu, vidać, zdymała žytło ŭ kahoś z svajakoŭ. Dzie i ŭ kaho – pytańni dla dalejšaha daśledavańnia.
Varšaŭski daślednik Marak Žabroŭski jak bijohraf redaktara «Kultury» padzialiŭsia inšymi vynikami svaich daśledavańniaŭ. Pavodle jahonych słovaŭ, u Miensku Hiedrojc atrymlivaŭ tolki chatniuju adukacyju, a navučacca ŭ himnazii pačaŭ u Maskvie. Biełaruskija historyki skieptyčna pastavilisia da ćvierdžańniaŭ hościa. «Ja dumaju, usio ž, što navučacca Hiedrojc pačaŭ u Miensku. Ale mužčynskaja himnazija tady ŭ vajennych umovach zajmałasia ŭ druhuju źmienu ŭ budynku žanočaj himnazii, i hetaha paradoksu Hiedrojc nia zmoh vynieści», – napaŭžartam zapiarečyŭ prafesar Zachar Šybieka.
Kulturnaja spadčyna Hiedrojca, jakuju abmiarkoŭvali na kanferencyi, – heta duchoŭnaja spadčyna Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Spadčyna niepadzielnaja i prynaležnaja adrazu niekalkim narodam. Siarhiej Kavaloŭ prapanavaŭ napisać historyju litaratury VKŁ supolnymi namahańniami ŭsich spadkajemcaŭ Kniastva – biełarusaŭ, litoŭcaŭ, ukraincaŭ i navat palakaŭ. Asabliva heta datyčyć łacinamoŭnaj litaratury: «Jasna, što na tvorčuju spadčynu Mažvidasa biełarusy nie pretendujuć, jak i litoŭcy – na tvorčuju spadčynu Skaryny».
Sensacyjnym byŭ vystup Mikoły Chaŭstoviča, jaki raspavioŭ, što biełarusy adznačali śviata 25 Sakavika jašče ŭ 1830-ch. Biełaruskija emihranty, jakija paśla parazy paŭstańnia 1830–1831 hh. zhurtavalisia ŭ Paryžy ŭ «Tavarystva Litoŭskaje i Ziamiel Ruskich», adznačali hetaje śviata jak pačatak paŭstańnia na terytoryi VKŁ. Što praŭda, śviatkavańnie doŭžyłasia tolki niekalki hadoŭ, bo nieŭzabavie tavarystva raspałasia...
Najbolšyja sprečki vyklikaŭ vystup doktara prava Darusa Vilimasa ź Instytutu historyi Litoŭskaj akademii navuk. Vilenski hość zaznačyŭ, što teoryja pra biełaruski charaktar VKŁ zaradžałasia ŭ 1920-ja pad patranažam tahačasnych uładaŭ BSSR. Dokazam hetaha jon nazvaŭ memarandum, padadzieny Vacłavam Łastoŭskim u kovienskuju ambasadu BSSR. Krytyku vilenskaha hościa vyklikali i kancepcyi Mikoły Jermałoviča i Alesia Kraŭceviča nakont utvareńnia VKŁ. Ažno B.Asadčuk žartam spytaŭsia ŭ svajho susieda, pakazvajučy na vystupoŭcu: «Ci maje jon z saboj litoŭskich achoŭnikaŭ?» Adnak pa-za cyvilizavanyja miežy sprečka ŭsio ž nia vyjšła...
Hości raźjechalisia, a Hiedrojc... Jość vierahodnaść, što nieŭzabavie kniaź Ježy vierniecca na svaju radzimu ŭžo nazaŭždy – hościem žadanym i čakanym: udzielniki kanferencyi pastanavili chadajničać pierad mienskimi ŭładami, kab imia Hiedrojca nadali adnoj z staličnych vulicaŭ i adnoj ź mienskich škołaŭ. Dazvoł vyviesić admysłovuju šyldu vyrašyli paprasić ŭ katalickich uładaŭ: padčas kanferencyi stała viadoma, što chryścili Ježy Hiedrojca ŭ katedralnym sabory. Pra heta raspavioŭ M.Žabroŭski, jaki znajšoŭ adpaviedny metryčny zapis. (Kab takaja šylda źjaviłasia na kaściole Śviatoha Rocha, dzie, jak ličyłasia raniej, byŭ chryščany słynny miančuk, prymaŭ zachady Adam Maldzis. Adnak atrymaŭ admovu ad katalickich hierarchaŭ: maŭlaŭ, Hiedrojc byŭ asobaj śvieckaj, tamu nia varta viešać šyldu jaho pamiaci ŭ kaściole. Arhumentujučy niasłušnaść hetych dovadaŭ, daślednik biełaruskaje minuŭščyny zhadaŭ prykład Uładzisłava Syrakomli, čyja memaryjalnaja šylda visić u niaśviskim kaściole. Paśla śmierci «Litoŭskaha Sałaŭja» ksiondz admaŭlaŭsia adpiavać jaho praz «amaralnaść» niabožčyka: Syrakomla daŭ nahodu šmatlikim pierasudam, kali, nia tojačysia, pajechaŭ na hastroli za aktorkaj – žonkaj svajho siabra Kirkora.)
Kali ž mienskija ŭłady nia znojduć achvoty ŭviekaviečnić imia słavutaha ziemlaka, paet i filozaf Ihar Babkoŭ prapanavaŭ zrabić virtualnuju šyldu: u Internecie jaje možna prymacavać na vyjavu luboha mienskaha budynku. Realnaja ž šylda moža źjavicca na fasadzie ŭkrainskaha pasolstva ŭ Miensku, dla čaho nie spatrebicca dazvołu biełaruskaha boku: budynak jość ułasnaściu Ŭkrainy. (Polšča svajoj ułasnaści ŭ Miensku nia maje.) «Hiedrojc šmat zrabiŭ dla parazumieńnia pamiž ukraincami i palakami. A ŭ paraŭnańni z tym kanfliktam, vašyja biełaruska-litoŭskija sprečki vyhladajuć prosta dziacinymi», – abhruntavaŭ svaju dumku B.Asadčuk pry kancy kanferencyi.
Adam Voršyč
«Frahmenty» pra «Kulturu»
Bolš pra lehiendarnaje polskaje vydańnie možna pračytać u specyjalnych numaroch časopisu «Frahmenty». U ich drukujucca teksty «Kultury» na biełaruskuju tematyku.
❏
Kancepcyja UŁB
«Kancepcyja UŁB» (Ukraina, Litva, Biełaruś), raspracavanaja asiarodkam časopisu «Kultura» ŭ 1960-ch hadach, lehła ŭ asnovu polskaj uschodniaj zamiežnaj palityki paśla vyzvaleńnia krainy z-pad savieckaj apieki. Hiedrojc i jahonyja paplečniki byli pieršyja siarod palakaŭ-emihrantaŭ, chto admoviŭsia ad pretenzij na Vilniu, Lvoŭ i Horadniu i zajaviŭ pra toje, što ŭ polskim nacyjanalnym intaresie budzie źjaŭleńnie i ŭmacavańnie niezaležnych Ukrainy, Litvy, Biełarusi ŭ ich siońniašnich miežach. Ježy Hiedrojc naładžvaŭ kulturnyja i palityčnyja suviazi ź biełaruskimi asiarodkami i spryjaŭ biełaruskim vydavieckim prajektam.