Aniekdoty ad «Staroha Olsy»
25 śniežnia ŭ minskim kłubie Re:Public adbudziecca hałoŭnaja štohadovaja padzieja dla ŭsich amataraŭ biełaruskaj falkłornaj muzyki — śviatočny «Kaladny fest». Tradycyjna na scenie vystupiać vybitnyja kalektyvy i vykanaŭcy siaredniaviečnaj i fołk-muzyki.
Sioleta «Kaladny fest» budzie pryśviečany 20-hodździu hurta «Stary Olsa», bieź jakoha tvar biełaruskaj siaredniaviečnaj fołk muzyki byŭ by zusim inšym.
Napiaredadni «Kaladnaha Festa» muzyki pryhadali niezvyčajnyja i śmiešnyja vypadki, jakija zdaralisia ź imi ŭ časie padarožaŭ dy kancertaŭ. Takoha vy dakładna nie čuli!
Rycary bilisia ŭsurjoz
…Kali zdymali klip na pieśniu «Šlach», usie pastupova zrazumieli, što dva hałoŭnyja rycary nie hrajuć roli. Jany pa-sapraŭdnamu bilisia — i konnymi na dzidach, i piešymi na miačach. Akazałasia, što heta bojka za dziaŭčynu, jakaja była žonkaj adnaho i syšła žyć da druhoha. Spynić bojku nie advažvaŭsia nichto. Apieratary zdymali, a my malilisia, kab abyjšłosia biez surjoznych traŭmaŭ i kalectva… Usio skončyłasia dobra — prafiesijanały!
Infiernalny klip
…A padčas zdymak klipu «Karčma» vybuchnuła sumieś stearynu z acetonam, apbpaliŭšy muzyku Alesiu Čumakovu baradu. Potym ledź nie vybuchnuli bałony z hazam. Aktory pasmažyli ŭ kominie chleb na miačach, čym absalutna sapsavali miačy. Pad čas pieravozki stałovaha načyńnia jano amal usio pierabiłasia, tamu na stałach pačastunki raskłali ŭ pabity posud. Aŭtanomnaja elektrastancyja łamałasia try razy. Ad łampady ŭsia hrupa ledź nie ŭčadzieła, daviałosia spynić zdymki na niekalki hadzin. Harmaty nie stralali z-za vilhotnaha porachu. I na zakusku pryhodaŭ Sasnoŭski pałamaŭ klučycu.
Na šturm!
…Paśla adnaho ź fiestyvalaŭ u Polščy arhanizatary zaprasili «Olsaŭ» vystupić na piry ŭ miascovym zamku. U zamak vypravilisia dvoje — Tapčeŭski i Sasnoŭski. Most praz roŭ byŭ padniaty, i jany vyrašyli zaleźci na viežu nad irvom prosta pa kanacie, jaki złučaŭ viežu i darohu. I voś unačy, pry śviatle pachodniaŭ, z dudami i barabanam muzyki pacichu daleźli da viežy. Da ŭvachodu prybieh načalnik achovy i pa-varjacku kryčaŭ, kab jany viartalisia. Kali chłopcy apynulisia na viežy, jon niervova skazaŭ, što ŭsie biełarusy šalonyja, i nakiravaŭ lichtar u roŭ — tam było ŭbita ŭ ziamlu mnostva zavostranych kałoŭ…
Kaho tak sustrakajuć?
…Pa darozie ŭ Surhut my lacieli ŭ adnym samalocie z rasiejskim hurtom «Mumij Trol». Na pasadcy litaralna da trapa samalota padjechała niejkaja važnaja kałona z salidnymi mašynami i aŭtobusam (što zabaroniena praviłami biaśpieki, za vyklučeńniem uradavych delehacyj!). My kažam — voś jak surjozna sustrakajuć «Mumij Trol», a «Mumij Trol» kažuć — voś jak niejkuju šyšku ŭ našym samalocie sustrakajuć! I kali na trap vyleźli my — z hetych salidnych mašynaŭ vyjšli ludzi ŭ aficyjnych harniturach i zakryčali: «Stary Olsa!» Arhanizavali heta čynoŭniki i biźniesmieny-biełarusy. A na bankiet paśla kancerta pryjechaŭ rasijski fiederalny čynoŭnik pa Sibiry, padsieŭ da Źmitra Sasnoŭskaha i na čyściutkaj biełaruskaj movie skazaŭ: «Źmicier, my z taboj, akazvajecca, svajaki! Miesiac tamu ja prylataŭ u Starakrasnaje na pachavańnie dzieda Franaka i siadzieŭ pobač z tvaimi baćkami!»
Try dni ŭ aeraporcie
…U Amsterdamie my adstali ad samalota. Daviałosia vybirać: albo viartacca dadomu, albo lacieć za svoj rachunak, ale nie padstavić fest, jaki nas zaprasiŭ (Azorskija vyspy, roŭna pasiarod Atłantyki). Adzinahałosna vyrašyli, što ŭ hetym vypadku hrošy nie hałoŭnaje. Daj kurortnyja vyspy, lipień, siezon u razhary… Ź ciažkaściu, ale ŭdałosia zamović novyja kvitki! Try dni my litaralna žyli ŭ aeraporcie, ale ŭdała dalacieli. Fiestyval navat kampiensavaŭ košt novych kvitkoŭ. Praŭda, pieršaja ž chvala zmyła ŭ akijan novuju padvodnuju kamieru Alesia Čumakova. Uklučanuju i z zaradžanym na poŭnuju akamulataram… Jana, napeŭna, šče miesiac zdymała padvodnaje žyćcio!
Chto nie skača — toj marmon
…Pieršy kancert u amierykanskim štacie Juta vielmi napružyŭ muzykaŭ. Na piry prynieśli «Koka-kołu» i minierałku, na kancercie ludzi prosta siadziać, nie plaskajuć, ścipła i vietliva ŭśmichajucca. Na scenie zdavałasia, što hetaja muzyka albo zusim nie padabajecca, albo niezrazumiełaja. Akazałasia, što Juta — marmonski pratestancki štat, tut nie ŭžyvajuć ałkahol, nie parušajuć chutkasny režym i nie kryčać na kancertach!
Who is Majk Sajdar?
…Arhanizatar našych kancertaŭ u ZŠA zrabiŭ u naš honar pryjom u svaim domie i prapanavaŭ roznyja napoi. Amal usie vybrali sidr. Źmicier Sasnoŭski, jak jamu zdałosia, na zrazumiełaj anhlijskaj movie skazaŭ: «Ja taksama rablu sidr». Haspadar praciahnuŭ Źmicieru ruku i adkazaŭ: «O! Ty Majk Sajdar? Rady z taboj paznajomicca!» Tak hetaja mianuška da Źmitra i pryčapiłasia, navat našyja siabry ź inšych amierykanskich hurtoŭ nazyvali jaho Majk Sajdar!
Adryŭ u carkvie
…U štacie Meryłend hurt zaprasili vystupić u pratestanckaj carkvie. Viedajučy, jak biełaruskija pratestanty ŭvažliva staviacca da repiertuaru hurtoŭ, jakija ŭ ich vystupajuć, była składziena strymanaja reniesansna-baročnaja prahrama. Pierad vystupam pastar kaža: «Ja daviedaŭsia, što ŭ vas jość kavier-viersija kampazicyi hurta AC/DC Highway to Hell, chaču, kab vy vykanali jaje na kancercie. Zdolejecie?». Hurt trochu źnijakavieŭ, a Źmicier zapytaŭsia, ci viedaje šanoŭny pastar źmiest pieśni, tam ža «pra vypivańnie i poŭny adryŭ». Pastyr palez praz mabilnik u internet, pračytaŭ słovy i skazaŭ: «Nijakich prablem! Heta dobraja pieśnia!» Kancert, dzie było niamała ludziej stałaha vieku, adbyŭsia viejeiejelmi zadorna, pad Highway to Hell asabliva aktyŭna adryvalisia babulki ŭ pieršym šerahu!
Štohadovy fiestyval «Kaladny Fest» adbudziecca 25 śniežnia ŭ kłubie Re:Public. Nabyć kvitok možna ŭ kasach horada abo anłajn.
Daviedki: +375(44) 551-77-06, +375(29) 851-77-06.