Psichoz ci čałaviečnaść? Biełaruska z Hiermanii paraŭnoŭvaje padychody niamieckich i biełaruskich uładaŭ da pandemii
Piša Volha Dryndova na gazeta.arche.by.
Častka 1
Siońnia ŭsie my krychu ekśpierty, krychu panikiory, krychu skieptyki, krychu fatalisty, krychu prostyja śmiarotnyja. My pa-roznamu reahujem na novuju dla nas realnaść, ale ŭsie my sychodzimsia ŭ adnym: adbyvajecca niešta nieardynarnaje. Strašnaje słova «pandemija» vylezła z błokbasteraŭ i pasialiłasia ŭ susiedstvie.
Mnie cikava nazirać za reakcyjaj ludziej, uładaŭ, ŚMI, hramadzianskaj supolnaści ŭ roznych krainach. Tak skłałasia, što maja asabistaja realnaść u časy takich maštabnych padziej zaŭsiody maje dva baki: biełaruski, adkul ja rodam, dzie ciapier maje kalehi, siabry i maja siamja, i niamiecki, dzie ja žyvu i pracuju ŭžo šmat hadoŭ. U hetych dźviuch «realnaściach» časta davoli mocna adroźnivajucca kryteryi pravilnaści, razumnaści, vidavočnaści. I pandemija nie stała vyniatkam.
Asabista ŭ mianie ŭsio pačałosia z razdražnieńnia. Panika, masavaja kupla masak, amal pustyja palicy ŭ praduktovych kramach Bierlina — jašče miesiac tamu mnie heta zdavałasia poŭnaj durnotaj. U majoj hałavie vyrazna siadzieła ličba 2 — stolki adsotkaŭ tych, chto zachvareŭ na toj momant, pamirała ŭ śviecie ad novaha virusa pavodle danych Suśvietnaj arhanizacyi achovy zdaroŭja (SAAZ).
Što takoje dva pracenty? Heta ž niesurjozna. Plus jaŭna vyjavili nie ŭsich tych, chto zachvareŭ, h. zn. realnaja śmiarotnaść jašče i ŭ razy nižejšaja.
Dalej — razmovy ź siabroŭkaj, jakaja žyvie na poŭnačy Italii. Paśla hutarak ź joj statystyčnyja ličby pieratvaralisia ŭ realnych ludziej: raptam nie stała kalehi baćki jaje muža, a mužavych baćkoŭ pasadzili na karancin. Heta ŭžo inšy ŭzrovień. Paśla hetaha źjaŭlajecca žadańnie va ŭsim razabracca samoj. Viartaješsia na sajt SAAZ, hladziš statystyku pa krainach, čytaješ i słuchaješ kamientary ekśpiertaŭ na roznych movach, šukaješ infarmacyju pra prahnozy, znachodziš hetuju infarmacyju, žachlivyja ličby (pa roznych prahnozach, moža zachvareć ad 60 da 80 pracentaŭ nasielnictva), ujaŭlaješ sabie, kolki heta sotniaŭ tysiač śmierciaŭ ad takoha adsotka zaražanych navat sa śmiarotnaściu dva pracenty, znoŭ žachaješsia. Daviedvaješsia, čym novy virus adroźnivajecca ad starych, što takoje ekspanientny rost zaražeńniaŭ, jaki ŭpłyŭ jon moža akazać na dziejazdolnaść sistemy achovy zdaroŭja, jakaja z-za pierahruzak nie zmoža akazać naležnaj dapamohi nie tolki paciarpiełym ad novaha virusa, ale i vielmi mnohim inšym. I ŭsio. Panika zabiaśpiečana.
I voś na hetaj stadyi vielmi važna mieć krynicy infarmacyi, jakim ty daviaraješ. I asabliva važna daviarać uładzie, kali jana ciabie raptam paprosić siadzieć doma ŭ pahodnuju viesnavuju paru abo kali jana na niapeŭny čas zakryje tvoj biznes. Ja dumaju, hetaja pandemija vielmi dobra pakaža, u jakich adnosinach znachodziacca roznyja dziaržavy sa svaim nasielnictvam: nakolki ludzi buduć vieryć tamu, što kaža ŭłada, nakolki jany buduć daviarać tamu, što jana pry hetym robić, i nakolki sama ŭłada budzie ŭpeŭnienaja ŭ tym, što ludzi pasłuchajucca i padtrymajuć prapanavanuju stratehiju, zamiest taho kab pierapraviarać i stavić pad sumnieŭ kožny jaje krok. Na hetuju temu, darečy, jakraz robicca daśledavańnie, u im usiaho tolki za 10 chvilin možna pryniać udzieł.
Ja žyvu ŭ Niamieččynie, adpaviedna, ja słuchała pres-kanfierencyi, arhanizavanyja niamieckimi strukturami dla ludziej, jakija pražyvajuć u Hiermanii. Heta łahična. Niejkaja kankretnaja stratehija ŭ miežach krainy tolki tady maje sens, kali ludzi prytrymlivajucca mienavita hetaj stratehii. Nie tamu, što vyrašyli ŭ Anhlii, ci Šviecyi, ci Biełarusi, a tamu, pra što ciabie ŭłada prosić tut. Tamu što ŭ jaje svaje ekśpierty, svaja sistema achovy zdaroŭja, u jaje svoj Instytut imia Kocha, svaje profilnyja ministerstvy sa svaimi acenkami i prahnozami. I jašče kantakty ź mižnarodnymi kalehami. Dumaju, mienavita hety davier paŭpłyvaŭ na toje, što ciapier ja vykonvaju rekamiendacyi pa adlehłaści ŭ paŭtara mietra i siadžu pieravažna doma. Nie strach pamierci, nie panika, nie nieśviadomaje padparadkavańnie ŭładzie. A naadvarot — uśviedamleńnie taho, što takim čynam ja mahu vyratavać žyćci inšych. Mnie tak patłumačyli na ŭzroŭni kanclera. I kali hetyja acenki i prahnozy buduć mianiacca, — bo virusołahi taksama nie bohi, — u mianie jość unutranaja ŭpeŭnienaść u tym, što heta paŭpłyvaje na pavodziny ŭłady i što jana znoŭ sumlenna i adkryta patłumačyć ludziam, što adbyvajecca i što lepš rabić.
Hetyja dva elemienty — davier da krynic infarmacyi, da ŭłady i ŭpeŭnienaść u tym, što ty razumieješ, što adbyvajecca — vielmi patrebnyja ludziam u takich niestandartnych situacyjach. Heta źviazana z patrebaj čałavieka kantralavać svajo žyćcio.
Častka 2
Ci jość padobny davier i pačućcio infarmavanaści siarod ludziej u Biełarusi? Niama. Z davieram da ŭłady ŭ biełarusaŭ u pryncypie prablema, a padčas takoha, viadoma, adrazu prychodzić uspamin pra Čarnobyl.
I da mianie prychodzić. Nie sam uspamin — ja tolki naradziłasia ŭ 1986-m. Ale ŭśviedamleńnie taho, što ŭ krasaviku taho hoda maja mama jakraz była ciažarnaja mnoj, a na pieršamajskuju demanstracyju nie pajšła, tamu što nie vielmi dobra siabie adčuvała. A kali b pajšła, ci naradziłasia b ja naohuł? Voś takaja tady była ŭłada. Nakolki jana źmianiłasia z tych časoŭ?
Toje niamnohaje, što ja mahu nazirać z Hiermanii — praź ŚMI, sacyjalnyja sietki, asabistyja kantakty sa svajakami i znajomymi, — nie pierakonvaje mianie ŭ tym, što ludzi zadavolenyja stupieńniu svajoj infarmavanaści. Užo šmat tydniaŭ adbyvajucca «anłajn-bitvy» siarod aktyŭnych i nieabyjakavych: patrebien karancin abo nie patrebny, zakryvać miežy ci nie, adpuskać ludziej pracavać dadomu ci nie, ci vytrymaje ekanomika žorstkija miery albo nie. Čamu my znoŭ nie takija, jak uvieś śviet? Čamu my — adzinyja ŭ śviecie, dzie ŭsio jašče hulajuć u futboł? Čamu ŭ nas znoŭ «svoj šlach»?
A sapraŭdy, čamu? Bo Ministerstva achovy zdaroŭja — nie vorah sabie i svajmu narodu, jano, napeŭna, užo vypracavała stratehiju baraćby z novym virusam u krainie; jano, napeŭna, praviało papiarednija kansultacyi ź miascovymi i mižnarodnymi ekśpiertami (bałazie, siabrujem z Kitajem); jano napeŭna lepš za ŭsich nas raźbirajecca ŭ sistemie achovy zdaroŭja Biełarusi, u tym, što jana vytrymaje, a što nie; i ŭžo biassprečna, jano častka aparatu ŭłady i raić jaje publičnym pradstaŭnikam, što havaryć ludziam. Ci ŭsio ž nie raić? Abo raić nie jano? Ci nie ŭsim uładam?
Pry padrabiaznym i maksimalna niejtralnym analizie dziejańniaŭ Ministerstva achovy zdaroŭja i inšych orhanaŭ ułady ŭ Biełarusi ŭ suviazi z epidemijałahičnaj situacyjaj sapraŭdy składvajecca ŭražańnie, što ŭsio bolš-mienš pad kantrolem. Takuju chranałohiju dziejańniaŭ ja zaraz składaju dla niamieckamoŭnaha analityčnaha vydańnia pra Biełaruś Belarus-Analysen, jakoje ja redahuju. Paćvierdžanych vypadkaŭ na bolš čym 9,5 miljonaŭ nasielnictva — usiaho 86. Darečy, u Hiermanii pačali ŭvodzić žorstkija miery, kali lik chvorych išoŭ užo na dziasiatki tysiač. Zhodna z zajavaj ministra achovy zdaroŭja, u Biełarusi śpiecyjalisty prytrymlivajucca taktyki maksimalna apieratyŭnaj łakalizacyi kantaktaŭ pieršaha ŭzroŭniu chvorych na karanavirus. Kali łaska, voś vam doŭhačakanaja stratehija. Jak vyjaviłasia, jość navat płan V, S i D, kali raptam płan A nie spracuje. Abśledavańni na COVID-19 pravodziacca i ŭ aeraporcie, i ŭ śpiecyjalnych punktach pa ŭsioj krainie. Ministerstva achovy zdaroŭja patłumačyła, čamu Biełaruś nie zakryvaje miežy i škoły. A paźniej, 16 sakavika, byŭ padpisany zahad ab dadatkovych zachadach u arhanizacyjach achovy zdaroŭja. Tam šmat čaho cikavaha napisana — kali łaska, biarycie, čytajcie. Ministerstva achovy zdaroŭja zapisała rolik pra karanavirus — biarycie, hladzicie, raspaŭsiudžvajcie. I navat SAAZ paćvierdziła, što pryniatyja Biełaruśsiu miery adpaviadajuć mižnarodnym rekamiendacyjam.
To-bok, usio pad kantrolem, padstaŭ dla paniki niama. Čamu ludzi ŭsio roŭna nie vierać? Čamu telehram-kanały patrabujuć zvarotu da nacyi i karancinu? Čamu studenty pravodziać infa-akcyi i bajkot zaniatkaŭ? Čamu vykładčyki VNU, viedučy z domu onłajn-zaniatki, krytykujuć uładu i šukajuć padvoch? Čamu biźnies i NDA dobraachvotna pierachodziać na home office i admianiajuć mierapryjemstvy jašče da rekamiendacyj źvierchu? Jany ŭsie bolš prainfarmavanyja abo adkaznyja, čym astatnija? U ich jość svaje ekśpierty-virusołahi? Abo heta znoŭ pytańnie davieru?
Bo sprava nie ŭ tym, jakija miery samyja pravilnyja — hetaha zaraz u śviecie nie viedaje, napeŭna, nichto — a ŭ tym, ci vierać ludzi, što pryniatyja dziaržavaj zachady adekvatnyja situacyi. Bo rašeńnie pra dziejańni pavinna prymać ułada, heta jana na siabie biare adkaznaść za ludziej — nie błohiery, nie biznes. Ale vychodzić, što ludzi joj nie vierać. Ci to ŭ pryncypie nie vierać, ci to vierać bolš tym, chto na Zachadzie, tamu što Zachad prahresiŭny. A my nie. Davajcie prosta rabić, jak jany, i ŭsio budzie dobra.
Navat kali tak. U ludziej jość na heta prava. Prava vybirać aŭtarytet, kali ŭłasnaja ŭłada takim aŭtarytetam nie źjaŭlajecca.
Častka 3
Chto šukaje — toj zaŭsiody znojdzie. I ja znajšła. Niestykoŭki i nieadpaviednaści.
Voś tolki para prykładaŭ.
1) 18 lutaha: Ministerstva achovy zdaroŭja ŭniesła infiekcyju, vyklikanuju COVID-19, u śpis zachvorvańniaŭ, niebiaśpiečnych dla nasielnictva, razam z prancami, hanarejaj, suchotami, čumoj, chaleraj, sibirskaj jazvaj, hiemarahičnym lichamankami Łasi, Marburh, Eboła.
16 sakavika: Prezident Łukašenka: «Byli i składaniejšyja virusy: i śviny, i ptušyny, i atypovaja pnieŭmanija».
Pytańnie: prezidenta nie prainfarmavali?
2) 12 lutaha: Ministr achovy zdaroŭja Karanik: «Stvorany nieabchodnyja reziervy lekaŭ, srodkaŭ indyvidualnaj abarony».
19 sakavika: Prezident Łukašenka: «U nas nie chapaje reśpirataraŭ… kab praz tydzień u nas byli reśpiratary».
24 sakavika: Ministerstva achovy zdaroŭja adkryła dabračynnyja rachunki dla «zakupki abstalavańnia dla łabaratornaj dyjahnostyki COVID-19, dyjahnastyčnych naboraŭ, achoŭnych srodkaŭ, lekavych preparataŭ …».
Nieabchodnaść u pytańni, dumaju, adpadaje.
Dalej — uzrovień asabistych kantaktaŭ. Zhadała, što jość znajomy małady čałaviek z astmaj, a heta faktar ryzyki. Raskazała jamu. Jon pra heta nie viedaŭ, padziakavaŭ. Napisaŭ zajavu na pracu ŭ domie pa hetaj pryčynie — admovili. Pracuje ŭ dziaržstruktury.
Znajomyja lekary. Daviedalisia pra źmiest taho samoha rasparadžeńnia Ministerstva achovy zdaroŭja ad 16 sakavika ź internetu (!!!). Nie ad načalstva, nie ad kalehaŭ. Vyrašyli samaizalavacca: uzrost u hrupie ryzyki, reśpirataraŭ na pracy niama. Napisali zajavu na adpačynak za svoj košt. U pryčynach načalstva paprasiła nie zhadvać pra samaizalacyju — napisali «pa siamiejnych abstavinach».
Pra harełku i traktar ja navat pisać nie chaču, choć razumieju, što dla šmat kaho ŭ Biełarusi heta taksama całkam sabie krynica infarmacyi. «Nu i što? Słovy prezidenta ŭ našaj krainie ŭžo daŭno mała chto ŭsprymaje ŭsurjoz», skazaŭ mnie niadaŭna adzin čałaviek, jaki pracuje ŭ dziaržstruktury. A voś heta ž niebiaśpiečna. Kali słovy na vyšejšym uzroŭni nie ŭsprymajucca surjozna, kali toje, što moža być niebiaśpiečna, abmiarkoŭvajecca ź lohkim humaram — dzie harantyja, što ŭ hadzinu-iks, kali situacyja budzie surjoznaj navat na pohlad vyšejšaha kiraŭnictva, ludzi raptam pavierać? Tut užo nie važna, virus ci niešta inšaje — kali ŭ ludziej niama davieru da ŭłady, va ŭłady taksama niama davieru da ludziej. Prablema aŭtarytaryzmu. Palityčny faktar, viadoma, nikudy nie padzieŭsia.
Čamu ja nie praviaraju dziejańni niamieckaha Ministerstva achovy zdaroŭja? Heta cikavaje pytańnie. Dumaju, znoŭ pytańnie davieru.
Ja, viadoma, nie adzinaja, chto robić takoje «mini-rasśledavańnie», takich ludziej šmat u Biełarusi, i jany taksama bačać šmat nieadpaviednaściaŭ, słovy pra poŭny kantrol nad situacyjaj pałochajuć ich u biełaruskich realijach jašče bolš, jany pačynajuć pieražyvać, a niedavier uzmacniajecca. A mnohija, naadvarot, bolš dumajuć pra kurs dalara, čym pra virus, ničoha nie robiać, nie praviarajuć, prosta vierać tamu, što kažuć źvierchu:
«Usio pavinna być spakojna, biez paniki». U hetym pasył uładaŭ. I heta pravilny pasył!
Panika zaŭsiody škodzić. Ale ludziej treba nie prosta supakojvać, im treba danosić maksimalnuju kolkaść karysnaj infarmacyi, asabliva va ŭmovach nizkaha ŭzajemnaha davieru. Danosić nie prosta suchija ličby, «kolki kojkamiescaŭ i aparataŭ štučnaj vientylacyi lohkich pa krainie», a zrazumiełyja, łahična pabudavanyja pasłańni pra toje, na padstavie čaho pryniataja stratehija, z kim railisia, jakija faktary pryniali pad uvahu, jakija jość ryzyki, kamu patrebna asablivaja abarona, jakija asablivaści situacyi ŭ Biełarusi, i dalej pa śpisie. Nu čaho nie byvaje, a raptam u Biełarusi i papraŭdzie niejkaja cudadziejnaja stratehija? I byccam Ministerstva achovy zdaroŭja i imkniecca rabić usio heta, a ŭsio adno atrymlivajecca niejkaja ahresiŭna-achoŭnaja reakcyja ŭ vyhladzie zajaŭ: «Realnuju situacyju ad naroda nichto nie sprabuje schavać!»
Dyk čamu ž narod usio adno nie vieryć? Moža, tamu što jon nie choča być «narodam»? A choča adčuvać siabie asobna ŭziatym čałaviekam, pra žyćcio jakoha turbujucca tyja, chto žyvie za košt jaho padatkaŭ?
Častka 4
Mnie vierycca, što akurat heta adčuvaje zaraz umoŭnaja 80-hadovaja frau Miuler, jakaja žyvie ŭ bavarskaj viosačcy. Frau, jakaja, daruj, Hospadzi, z punktu hledžańnia čałaviečaha kapitału niamieckaj dziaržavie mała čym patrebnaja. Ale dziela jaje dziaržava spyniaje transpart, abmiažoŭvaje svabodu ruchu ludziej, stavić pad pahrozu vyžyvańnia mały i siaredni biźnies, začyniajučy restarany i inšyja ŭstanovy. Tak, miery pa vyratavańni biźniesu prymajucca, ale ŭsich heta naŭrad ci vyratuje. I ŭsio dziela taho, kab jana dažyła spakojna svaje 5-10 hadoŭ u bavarskaj vioscy i nie pamierła ad niespadziavanaha novaha virusa.
Chtości nazavie heta masavaj isteryjaj. Ja baču ŭ hetym čałaviečnaść.