Rasija ŭ śpis niedružalubnych dadała jašče 5 krain. Try ź ich — słavianskija i adna pravasłaŭnaja
Urad Rasii pašyryŭ śpis niedružalubnych krain, u dačynieńni da jakich prymajucca miery procidziejańnia, paviedamiła pres-słužba Kabinieta ministraŭ. Pieralik papoŭnili Hrecyja, Danija, Słavienija, Charvatyja i Słavakija, piša ria.ru.
U dakumiencie paznačanaja kolkaść supracoŭnikaŭ, jakich ambasady i konsulstvy hetych dziaržaŭ mohuć pryniać na pracu ŭ Rasii.
Tak, Hrecyi ŭstalavali limit u 34 čałavieki, Danii — 20, abmiežavańnie Słavakii — 16 čałaviek. Słavienija i Charvatyja bolš nie mohuć najmać miascovy piersanał u svaje dypmisii i konsulskija ŭstanovy.
«Zaćvierdžany ŭradam pieralik nie źjaŭlajecca kančatkovym i z ulikam varožych dziejańniaŭ zamiežnych dziaržaŭ, nakiravanych suprać rasijskich pradstaŭnictvaŭ za miažoj, moža pašyracca», — havorycca ŭ paviedamleńni.
U mai minułaha hoda padobnyja abmiežavańni ŭviali ŭ dačynieńni da dypmisij ZŠA i Čechii.
Hetyja miery praduhledžanyja prezidenckim ukazam ad 23 krasavika 2021 hoda.
Akramia taho, u sakaviku 2022-ha ŭrad zaćvierdziŭ śpis zamiežnych dziaržaŭ i terytoryj, jakija ździajśniajuć u dačynieńni da Rasii niedružalubnyja dziejańni. U im 48 krain: Ałbanija, Andora, Aŭstralija, Vialikabrytanija, usie krainy ES, Isłandyja, Kanada, Lichtenštejn, Mikraniezija, Manaka, Novaja Ziełandyja, Narviehija, Paŭdniovaja Kareja, Paŭnočnaja Makiedonija, San-Maryna, Sinhapur, ZŠA, Tajvań, Ukraina, Čarnahoryja, Šviejcaryja i Japonija.