U Italii źjaviŭsia darožny znak «Aściarožna, prastytutki»
Kiroŭcy nie viedajuć, jak na jaho reahavać, i abačliva skidajuć chutkaść.
Kiroŭcy nie viedajuć, jak na jaho reahavać, i abačliva skidajuć chutkaść, paviedamlaje Telegraph.
Žychary horada Treviza na poŭnačy Italii nie pavieryli svaim vačam, kali ŭbačyli na darozie trochkutny znak z čyrvonaj ablamoŭkaj. Na im namalavanaja hrudastaja panienka na abcasach i ŭ karotkaj spadničcy. Nadpis pad znakam raśsiejvaje lubyja sumnieńni: «Aściarožna, prastytutki».
Zrešty, aŭtamabilisty sa stažam ŭsio ž zadalisia pytańniem, a što mienavita kaža znak.
Ci značyć heta, što kiroŭca pavinien sačyć za darohaj,
pakolki jaje čas ad času pierabiahajuć žančyny lohkich pavodzinaŭ, abo jon aznačaje, što prastytutki pracujuć u hetym rajonie i ŭzornym baćkam siamiejstvaŭ varta aścierahacca brać paputčykaŭ žanočaha połu?
«Ja jechaŭ na pracu, ubačyŭ hety znak i byŭ vymušany zapavolić chutkaść, kab ŭvažliva razhledzieć jaho, – skazaŭ 34-hadovy Dzina Viezina. – Ja nie moh pavieryć svaim vačam: u adlustravanaj žančyny sapraŭdy była mini-spadnica, vysokija abcasy i vielmi vialikija hrudzi».
Italjaniec nie razumieje, što mienavita zahadvajecca rabić –
hladzieć pa bakach, kab nie prydušyć prastytutku, abo, naadvarot, nie hladzieć na darohu, kab nie paddacca spakusie.
Italjanskija ŭłady pakul kamientaroŭ nie dajuć.