U Strasburhu prajšła cyrymonija ŭhanaravańnia Andžeja Pačobuta Premijaj Sacharava. Premiju atrymała jaho dačka
16 śniežnia ŭ Strasburhu padčas plenarnaha pasiedžańnia Jeŭraparłamienta prajšła ŭračystaja cyrymonija ŭhanaravańnia premijaj imia Andreja Sacharava. Uznaharoda za svabodu dumki prysudžanaja biełaruskamu palitviaźniu Andžeju Pačobutu i žurnalistcy z Hruzii Mzii Amahłabieli, paviedamlaje BAŽ.
Jana Pačobut
Staršynia Jeŭraparłamienta Rabierta Miecoła na pačatku cyrymonii zaznačyła, što jeŭrapiejskaja demakratyja hruntujecca na svabodzie dumki i vykazvańnia, «my viedajem, nakolki kaštoŭnyja hetyja pryncypy, i nikoli ad ich nie admovimsia».
«Svabodnyja i niezaležnyja miedyja — klučavy elemient uvasableńnia hetych kaštoŭnaściaŭ u žyćcio. Mienavita tamu tak simvalična, što sioletniaja premija prysudžana dvum žurnalistam, jakija ryzykujuć usim, kab vykryvać pahrozy demakratyi ŭ svaich krainach», — padkreśliła jana.
«Demakratyju niemahčyma zahłušyć. I choć siońnia Andžej i Mzija nie mohuć być z nami, ich nastojlivy zaklik da demakratyi hučyć u hetaj zali i pa ŭsioj našaj Jeŭropie. Parłamient vykazvaje salidarnaść z Andžejem i Mzijaj u ich baraćbie. My patrabujem ich nieadkładnaha vyzvaleńnia, jak i vyzvaleńnia ŭsich niespraviadliva źniavolenych. Naša rašučaść budzie roŭnaj mužnaści tych, chto niespraviadliva znachodzicca za kratami i tych, chto praciahvaje pakutavać u źniavoleńni. My nie spynim cisk, pakul usie nie stanuć svabodnymi. My ich nie zabudziem. My nikoli nie pakiniem ich, pakul epocha dyktataraŭ nie skončycca. Pakul Biełaruś narešcie nie stanie volnaj. Jeŭraparłamient bačyć, što adbyvajecca ŭ Biełarusi i ŭ Hruzii. (…) My budziem i nadalej havaryć u abaronu Andžeja, Mzii i ŭsich tych, chto prahnie svabody», — zajaviła Rabierta Miecoła.
Jana Pačobut u svajoj pramovie nahadała, što «voś užo amal piać hadoŭ my žyviom u maŭčańni, niavyznačanaści i biez čałavieka, jakoha lubim».
«Za kožnym imiem u spravazdačach staić dom, historyja i ludzi, jakija čakajuć. Moj baćka — nie tolki publičnaja asoba. Jon — muž, syn, siabar. I kožny z hetych piaci hadoŭ my nie viedali, jak jon, ci jon u biaśpiecy. Ale kožny dzień my vybirajem nadzieju, bo nadzieja — adzinaje, što ŭ nas nie zabrali. I maja siamja nie adna, — skazała dačka biełaruskaha žurnalista. — Jość šmat siemjaŭ, čyje historyi adhukajucca našaj. Siarod ich — historyja Mikoły Statkieviča, jaki źnik biez usialakaj infarmacyi, biez kantaktu, biez adkazaŭ. Jaho siamja kožnuju ranicu pračynajecca z tym ža stracham i toj ža nadziejaj, jakija my tak dobra viedajem. Ja nazyvaju jaho imia siońnia nie jak palityčnuju zajavu, a jak napamin, što za kožnym maŭčańniem staić čałaviečaje žyćcio i siamja, jakaja maje prava viedać praŭdu. Kali my vymaŭlajem hetyja imiony ŭhołas, jany pierastajuć być statystykaj. Jany znoŭ stanoviacca realnymi».
Jana Pačobut źviarnułasia taksama da druhoj łaŭreatki Premii Sacharava hetaha hoda, Mzii Amahłabieli: «Mzija, choć ty i nie možaš być siońnia tut, bo ciapier u źniavoleńni, tvaja mužnaść u hetaj zali. Tvaja hodnaść, tvaja addanaść i tvaja siła natchniajuć. Tvaja historyja nahadvaje nam, što baraćba za pravy čałavieka — univiersalnaja.
L.S/Belta AFP & Z.T/Netgazeti
Jana nie naležyć adnoj krainie. Stojačy ŭ hetaj zale, ja dumaju pra siemji ŭ roznych krainach, jakija žyvuć u niavyznačanaści abo razłučanyja. Pra siemji, što čakajuć navin, jakija nie prychodziać. Pra siemji, što sprabujuć utrymać nadzieju, navat kali zdajecca, što jana źnikaje. Maja ŭłasnaja siamja źmianiłasia nazaŭsiody. Adsutnaść majho baćki — heta toje, z čym my navučylisia žyć, ale nie pryniali. (…) I choć jon siońnia nie moža bačyć hetuju zalu, ja spadziajusia, što jon viedaje: jaho nie zabyli».
Andžeja Pačobuta zatrymali 25 sakavika 2021 hoda, abvinavacili ŭ zakliku da dziejańniaŭ, nakiravanych na pryčynieńnie škody nacyjanalnaj biaśpiecy i ŭ raspalvańni rasavaj, nacyjanalnaj, relihijnaj albo inšaj sacyjalnaj varožaści. 8 lutaha 2023 hoda žurnalista pryhavaryli da 8 hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii va ŭmovach uzmocnienaha režymu. Jon adbyvaje prysud u kałonii № 1 u Navapołacku.
Hruzinskaja žurnalistka i zasnavalnica vydaviectva «Batumelebi» Mzija Amahłabieli była aryštavanaja 11 studzienia 2025 hoda padčas padaŭleńnia ŭradam prademakratyčnych pratestaŭ pa niepraparcyjnym abvinavačańniam u napadzie na palicejskaha paśla svarki z načalnikam palicyi ŭ Batumi. U pracesie sudziebnaha raźbiralnictva joj pierakvalifikavali abvinavačańnie.
U vyniku žurnalistku pryznali vinavataj u supracivie, pahrozie abo hvałcie ŭ dačynieńni pradstaŭnika ŭłady i asudzili na dva hady pazbaŭleńnia voli.