Zialonaja harbata padaŭžaje žyćcio
Kali vypivać nia mienš za piać kubkaŭ u dzień Apošnija vysnovy navukoŭcaŭ
Japoncy vyjaśnili, što zialonaja harbata padaŭžaje žyćcio. Što praŭda, za 11 hod eksperymentu pamior tolki 1% abśledavanych, tak što praŭdzivaść dadzienych sumnieŭnaja. Što, zrešty, adnosicca i da druhich «škodna-karysna-charčovych» daśledavańniaŭ. Tym nia mienš, padobnaha kštałtu eksperymenty ładziacca ŭ kožnaj krainie śvietu.
Zialonaja harbata padaŭžaje žyćcio, skaračaje śmiarotnaść i hoić serca. Da takich hłyboka navukovych vysnovaŭ pryjšli japonskija lekary na čale z Šyničy Kieryjama z universyteckaj škoły Tachoku ŭ Sendai, daśledavaŭšy bolš jak 40 000 mužčyn i kabiet.
Apublikavanaje ŭ Journal of the American Medical Association 11-hadovaje daśledavańnie vyjaśniła, što asabliva hajučaj zialonaja harbata, jakaja zdaŭna asacyjujecca z vysokaj praciahłaściu vieku japoncaŭ, stanovicca ŭ zdareńni sardečnych zachvorvańniaŭ. Usiaho kolki kubačkaŭ štodnia – i ryzyka zachvareć na jakuju-kolviek sardečna-sudzinnuju chvarobu rezka źnižajecca.
Na dziva, napoj anijak nie ratuje ad raku, jak toje ŭvažałasia paśla šerahu papiarednich daśledavańniaŭ na žyviołach.
Jak miarkujuć aŭtary, hajučy efekt zialonaje harbaty źviazany z polifenołami – raślinnymi rečyvami, jakija dziejuć jak antyaksidanty. Ale jak mienavita dziejničajuć polifenoły – pakul nichto nia spraŭdžvaŭ. Moža, jany zapuskajuć naturalnyja antyakiślalnyja mechanizmy arhanizmu ci panižajuć aktyŭnaść volnych radykałaŭ u ciele, što niščać vuzy. A pavodle adnoj z versijaŭ, jany navat pieraškadžajuć zapalenčym pracesam u kryvianosnych sudzinach.
Daśledavańnie ładziłasia z 1994 h. na paŭnočnym uschodzie Japonii, u vobłaści, dzie zialonuju harbatu spažyvajuć 80% nasielnikaŭ i bolš jak 50% vypivajuć ad troch kubkaŭ štodnia. Daśledavali ludziej u vieku ad 40 da 79 hod, jakija nia mieli insultaŭ, raku i chvarobaŭ serca.
Tyja, chto štodnia kaŭtaŭ 5 (paŭlitra) i bolej kubkaŭ zialonaje harbaty, pamirali značna radziej, čym tyja, chto harbatu padabaŭ nie nastolki i vypivaŭ da adnaho kubku štodnia. Pakaźniki śmiarotnaści, asabliva na sardečnyja zachvorvańni, siarod amataraŭ zialonaje harbaty vyjavilisia na 16% mieniej za 11 hod. Pryčym pieršyja 7 hod hetaja ličba była jašče vyšej – 26%.
Kardyjalahičny efekt jaskraviej vyjaŭleny ŭ kabiet. Vidać pa ŭsim, tamu, što mužčyny čaściej palać, miarkujuć aŭtary.
Zbolšaha lik udzielnikaŭ daśledavańnia, jakija pamiorli na sardečna-sudzinnyja zachvorvańni za spravazdačny peryjad, uvohule byŭ skrajnie nizki: mienš 1% u kožnaj katehoryi spažyvańnia harbaty. Nijakaj suviazi pamiž inšymi hatunkami harbaty – pieradusim čornaj i ŭłunh – i śmiarotnaściu nia vyjavili.
Rak i chvaroby sardečna-sudzinnaj systemy – dźvie hałoŭnyja pryčyny śmiarotnaści va ŭsim śviecie, a harbata ŭsich hatunkaŭ – najbolš raspaŭsiudžany napoj paśla vady. Japonskija daśledniki, adnak, nia viedajuć, što paraić svaim suajčyńnikam, jakija zbolšaha i biez usialakich rekamendacyjaŭ padabajuć zialonuju harbatu i pastajanna jaje pjuć.
Zrešty, japoncy nie adnyja vyvučajuć karyść roznych charčovych praduktaŭ i napojaŭ. Padobnyja paviedamleńni źjaŭlajucca amal štodnia. Naprykład, apošnimi dniami medyki paśpieli paraić zamianić antybijotyki na žuravinavy sok i jeści mandaryny, kab achavać piačonki.
Ciaham pieršaha daśledavańnia supracoŭniki Politechničnaha instytutu Ŭorčestera ŭ ZŠA zdoleli całkam rasšyfravać bijachimičnyja mechanizmy, što lažać u asnovie šmatlikich žyvatvornych jakaściaŭ soku žuravinaŭ. Jaho zdolnaść pieracinać bakteryjalnyja infekcyi i, u pryvatnaści, infekcyi močaspuskalnych šlachoŭ, viadomaja zdaŭna.
Jak vyjaviłasia, pad uździejańniem taninaŭ, što ŭtrymlivajucca ŭ žuravinach, bakteryja kišačnaj pałački E. coli źmianiaje nia tolki formu bizunkoŭ, ale i strukturu membrany i svaju formu, pieraŭtvarajučysia z pałački ŭ kulu. Aproč taho, taniny nie dajuć E. coli vypracoŭvać rečyva indoł, što ŭdzielničaje ŭ abmienie syhnałami pamiž bakteryjami. U vyniku žyćciazdolnaść bakteryjaŭ źnižajecca, i im ciažej pratočvacca ŭ tkanki.
Tamu, jak miarkujuć daśledniki, žuravinavy sok chutka maje stać niezamiennym, bo lik bakteryjaŭ, ustojlivych da antybijotykaŭ, stała raście.
A ichnyja kalehi ź Japonii tym časam vyśvietlili, što mandaryny panižajuć ryzyku raźvićcia raka piačonak, virusnaha hiepatytu, dyjabetu i sudzinnych zachvorvańniaŭ amal na 9%. Hajučyja asablivaści hetaj sadaviny tłumačać vysokim utrymańniem karatynu – vitaminu A. Uvadnačas sami daśledniki padkreślivajuć, što daśledavali vielmi nievialikuju kolkaść čałaviek, i rabotu tamu śled praciahvać.
Takim paradkam, praktyčna niemahčyma vypracavać niejkija ahulnyja parady ŭ racyjonie.
Ale badaj samym upadabanym abjektam takoha kštałtu daśledavańniaŭ jość kava.
Kubačak kavy moža zrabić čałavieka bolš padatlivym, a ŭ niekatorych vypadkach navat prymusić jaho pierajnačyć ułasnaje mierkavańnie – tak miarkujuć navukoŭcy z Kŭinzłendzkaha medycynskaha ŭniversytetu, jakija ładzili daśledavańni na 40 dobraachvotnikach. Čatyry kubki kavy štodnia panižajuć ryzyku cyrozu nyrak na 80%, a dyjabetu – na 22%, miarkujuć amerykanskija daśledniki. Uvažajuć, što kava moža spravakavać infarkt mijakardu, adnak jahonaja suviaź z padvyšeńniem arteryjalnaha cisku – davoli sprečnaje śćvierdžańnie.
Reč u tym, što kafein, jaki ŭtrymlivajecca ŭ listkach harbaty, babach kakavy, nasieńni kavy i harechach, z medyčnaha hledzišča – klasyčny stymulatar. Kava spryjaje tamu, što ŭzbudžalnyja syhnały zvonku dziejuć na arhanizm macniej – paskarajecca sercabićcie, intensiŭna vyłučajecca straŭnikavy sok, moža raspačacca potavydzialeńnie.
Nadužyvańnie lubym stymulataram škodzić na zdaroŭje, tamu kolkaść patencyjnych daśledavańniaŭ, źviazanych z kavaj, mažliva, biaskoncaja.