Kaciaryna Kibalčyč: Paśla 19-ha zło asatanieła, ale ja viedaju, što pavinna rabić
Iryna Chalip i Kaciaryna Kibalčyč — adrazu dźvie biełaruski atrymali ŭznaharody «Załatoje piaro Rasii 2010».
Iryna Chalip i Kaciaryna Kibalčyč — adrazu dźvie biełaruski atrymali ŭznaharody «Załatoje piaro Rasii 2010».
Kaciaryna Kibalčyč atrymała premiju za repartažy ź Minska.
Prestyžnaja premija Sajuza žurnalistaŭ Rasiei prysudžana ŭłasnaj karespandentcy «Novaj haziety» Irynie Chalip i karespandentcy rasijskaha «Pieršaha kanała» Kaciarynie Kibalčyč. Abiedźvie biełaruski adznačany ŭznaharodami za pracu ŭ «haračym punkcie», imia jakomu — Biełaruś.
Jašče da pačatku cyrymonii ŭ «Chamieraŭskim centry» ŭ Maskvie hości mahli bačyć baner «Novaj haziety» z partretam Iryny Chalip, na jakim było napisana, što žurnalistka nie moža asabista atrymać uznaharodu, bo znachodzicca pad chatnim aryštam u Miensku.
Zamiest Chalip dypłom atrymaŭ namieśnik hałoŭnaha redaktara «Novoj haziety» Vital Jarašeŭski.Jon skazaŭ, što ŭ Biełarusi ŭsio vielmi drenna, «navat horš, čym u Rasiei», i što supracoŭnictva z Łukašenkam budzie hańbaj dla rasiejskich uładaŭ.
Druhaja biełaruska, Kaciaryna Kibalčyč, atrymała ŭznaharodu ŭ naminacyi «Śpiecyjalny karespandent hoda» za sieryju repartažaŭ ab vybarach u Biełarusi.Źviartajučysia sa sceny da žurnalisckaj supolnaści Rasii, Kaciaryna skazała: «U Miensku ciapier stała vielmi składana pracavać žurnalistam. Asabliva maim kaleham, jakija pastajanna žyvuć u krainie. Mnohija ź ich dapamahali mnie. Heta i ich ŭznaharoda taksama.
U cełym rasijskija kanały abjektyŭna aśviatlali vybary ŭ Biełarusi, znachodzili efirny čas i dakładnyja słovy dla acenki padziej.Paśla 19 śniežnia chtości pavinšavaŭ Alaksandra Ryhoraviča, a chtości padpisaŭ listy ŭ padtrymku palityčnych zakładnikaŭ. Ja maju na ŭvazie ludziej u Rasii, jakija karystajucca maralnym aŭtarytetam. Ale heta ich vybar. My, žurnalisty, zrabili ŭsio, kab raskazać pra toje, što na samoj spravie adbyvajecca ŭ krainie».
Charakterna, što
hetyja słovy słuchali, siedziačy ŭ pieršym šerahu, viadomyja siabry Łukašenki: były prem'jer-minstr Rasii Jaŭhien Prymakoŭ, aŭtar chvalebnaha filma pra Łukašenkueks-hiendyrektar kanała TVC Aleh Papcoŭ i namieśnik mera Maskvy Uładzimir Resin.
Najlepšaj teleprahramaj 2010 hoda nazvali prajekt NTV «Centralnaje telebačańnie». Hetaja prahrama taksama nie pakidała biez uvahi padziei ŭ Biełarusi. U zale byŭ zaŭvažany śpiecyjalny karespandent NTV, były kareaspandent u Minsku Pavieł Sielin, ale na scenu jon tak i nie vyjšaŭ.
Viadučaja cyrymonii, viadomy rasijski telekrytyk Iryna Piatroŭskaja skazała, što biełaruskaja tema nie vypadkova chvaluje rasiejskich žurnalistaŭ: «Za padziejami ŭ Miensku patrebna sačyć, kab padobnaje nie paŭtaryłasia ŭ Rasii».
Kaciaryna Kibalčyč adkazała na niekalki pytańniaŭ «Biełaruskaha partyzana».
— Kaciaryna, aśviatlać prezidenckuju kampaniju ŭ Biełarusi — heta byŭ tvoj asabisty vybar abo kamandziroŭka ŭ «haračy punkt»?
— Kolki pracuju na Pieršym kanale (užo piać hadoŭ) — pierad kožnaj kamandziroŭkaj mianie pytajucca: «Moža, tabie nie jechać u Miensk?» Kiraŭnictva niepakoicca, u ich u hetym sensie jość vopyt: Pavieł Šaramiet, Viktar Dziatlikovič, Dźmitryj Zavadski — usie jany byli supracoŭnikami Pieršaha kanała (ORT) i biełarusami. Heta značyć, u mianie jość vybar: jechać ci nie. Ale ŭ Minsk zaŭsiody vielmi chočacca.
— Što bolš za ŭsio ŭrezałasia ŭ pamiać za čas minułaj kampanii?
— Pieryjad zboru podpisaŭ. Hutarki ab palitycy ŭ horadzie. Toje, pra što havaryli na kuchniach, a niekatoryja navat bajalisia vymaŭlać uhołas, raptam vypluchnułasia na vulicy. «Pavietra svabody zakružyła hałavu prafiesara Plejšniera». Byli momanty absalutnaha ščaścia. Chaciełasia zabavicca ŭ hetaj vosieni i nie dumać, čym usio skončycca.
—
— Byŭ momant, kali ŭ nas na vačach AMAP litaralna taptaŭ adnaho chłapčuka. U jaho byli doŭhija vałasy, ja navat padumała, što heta dziaŭčyna. Chacieła «jaje» vyciahnuć, pabiehła, ale pa darozie spałochałasia i prosta nie mahła zrušyć ź miesca niekalki siekund. U vyniku na dapamohu pryjšoŭ Vasia Siamaška, apieratar BiełaPAN. Heta jość na kasiecie — i jak ja ŭpadaju ŭ stupar, i jak Vasia kryčyć: «Nie bi lažačaha, pamažy, što staiš?» — I amapaviec dapamoh. Vasia — małajčyna. A mnie soramna.
Za vyklučeńniem hetaha asabliva ekzistencyjalnaha momantu, strašna nie było… Ja razumieła, što ź vialikaj vierahodnaściu mnie ničoha nie pahražaje. My z apierataram viedali, jak siabie pavodzić. Byli na Płoščy ad pačatku da kanca. Źniali šmat cikavaha. Kažu heta spakojna, bo zychodniki «Płoščy» ŭžo vyviezienyja za miežy Biełarusi.
— Asabliva varta raskazać pra tvajo viartańnie ŭ Maskvu — partyzanskimi ściežkami z «sajuznaj Biełarusi», abniataj połymiem čarhovaj «elehantnaj pieramohi». Raskažy, jak heta było.
— Ja źjazdžała ŭ siaredzinie studzienia z kasietami, vinčestarami i viezła kuču videamateryjałaŭ, jakija ŭdałosia zdabyć u kalehaŭ. Prosta padarunak dla KDB! Jechała na pieriekładnych, sprabavała niejak šyfravacca. Dumała, što ŭsio heta paranoja i zboku maja kanśpiracyja vyhladaje, jak idyjatyzm. Ale lepš być idyjotkaj, jakaja paviezła zaplečnik z kasietami ŭ Maskvu, čym razumnaj, jakaja daje pakazańni BT, pakul kasiety vyvučajuć HBešniki ci jašče horš — BTšniki.
— Toje, što adbyvajecca ciapier u Biełarusi, što heta? Jakija pačućci ty źviedvaješ?
— Pieršyja tydni paśla