Ahlad redakcyjnaj pošty
№ 22 (231), 28 traŭnia 2001 h.
Ahlad redakcyjnaj pošty
Hazeta “Naša Niva” była zasnavanaja 95 hadoŭ tamu. A z momantu jaje adnaŭleńnia ŭ traŭni 1991-ha – 10 hadoŭ. Dziesiacihodka haspadarańnia, dziesiacihodka jazdy, dziesiacihodka škaleńnia.
“Naša Niva” robicca na instynkcie samaźbieražeńnia, jaki zachavaŭsia ŭ nacyi. Biełarusam patrebnaja takaja hazeta – biaz kropli kanfarmizmu, biez mazaloŭ, naciortych jarmom, aryjentavanaja tolki na adviečnyja nacyjanalnyja pryncypy, kiravanaja ideałami jaje supracoŭnikaŭ, intuicyjami redaktaraŭ. Niezaležnaja da bieskampramisnaści, krytyčnaja da vastryni – asabliva na fonie niekrytyčnaści balšyni biełmoŭnych medyjaŭ. Tamu hazeta vyžyvaje ŭ niemahčymych, zdavałasia b, umovach.
Supracoŭniki “NN” adčuvajuć niajomkaść ad panehirykaŭ, jakimi poŭnicca hety numar. My nie hladzim na svaju rabotu jak na niejkuju “misiju” ci “śviaty abaviazak”. Heta zvyčajnaja čornaja praca, nie ciažejšaja za kłopat nastaŭnika abo sielanina. Adnak i nie lahčejšaja, uličvajučy, što kalektyŭ maleńki. My prosta lubim svaju hazetu, jak staraja para lubić svoj sadok abo bahatyja haspadary – svoj zavodzik. My žyviem u “NN”. Kožny z nas kaža “heta maja hazeta” hetaksama naturalna, jak i “heta maja kraina”, “heta maja mašyna” abo “heta moj dom”.
Takoj hazety, jak “NN”, nie mahło b być ani ŭ Rasiei, ani ŭ Polščy, ani va Ŭkrainie, ani ŭ Litvie, ani dzie dalej. Jana niepaŭtornaja. Za heta my j molimsia na jaje.
Z nahody jubileju – ahlad redakcyjnaj pošty za jubilejny tydzień, toj, što nia trapiła na pałosy.
“U numary ad 2 traŭnia na pieršaj staroncy kinuŭsia ŭ vočy zahałovak “Hurtam baćki nie pabješ”, – piša Mikoła Busieł z Dubrovy, što pad Śvietłahorskam. — Ja kateharyčna nie prymaju Vašaha atajesamleńnia Łukašenki z baćkam. Baćka — heta nadziejnaja apora, razumny daradca, abarona j padtrymka. Łukašenka ŭ dačynieńni da biełaruskaha narodu pavodzić siabie jak razburalnik, što nie stasujecca z funkcyjaj baćki.
Nakont “hurtu”: mahu tolki dzivicca. Paśla stolkich klatvaŭ pra adzinstva, paśla praviednaha hnievu da raskolnika Statkieviča, paśla abiacańnia nie nastupać na tyja samyja hrabli, dźmuć na vadu, apiokšysia na małace, zvyčajnaja spakusa niezavajavanaj jašče ŭładaj daščentu raźniesła apazycyjaneraŭ. Ichny plan zahanny. Čym bolej “hurtoŭcaŭ”, tym bolšaja entrapija. Entrapija ŭ hałovach militantaŭ dy vybarcaŭ. Mianie pytajuć: “Kali nie Łuka, dyk chto?”. Ja i sam pytaju toje samaje. Na adnym admaŭleńni doŭha nia vyciahnieš, a času brakuje...
Tak žyć dalej nijak niamožna. A jak žyć?”
Jość universalnyja adkazy na pytańnie “čym žyć?” – kulturaj, pracaj, charastvom pobytu, zarablańniem hrošaj. Vybarami nie skančajecca žyćcio, naadvarot — paśla ich u lubym razie dychać u krainie stanie lahčej. Adnak viadoma ž, palityčnyja temy, vieraśnioŭskija vybary, vyznačeńnie demakratyčnaha kandydata zaraz chvalujuć ludziej najbolš.
Mikołava nierazumieńnie, čamu marudziać z vyznačeńniem adzinaha kandydata, niby padsłuchaŭ Leanid Haravy, staršynia Haradockaj arhanizacyi Narodnaj Hramady, u jakoha niekali haściavali našaniŭcy.
Heta było padčas ekspedycyi na Haradoččynu, adzin z samy biaźludnych kutkoŭ Biełarusi. Leanid piša: “Paŭhodu prychilniki demakratyčnych reformaŭ u Biełarusi čakajuć vyłučeńnia adzinaha kandydata ad KRDS. Za hety čas trojka pretendentaŭ pieratvaryłasia ŭ piaciorku, dzie kožny choča źbirać podpisy ŭ svaju padtrymku i rehistravacca. Pry hetym falšyva hučać hałasy ab mahčymaj zhodzie paśla rehistracyi. Faktyčna, z pryniaćciem takoha rašeńnia źnikajuć šancy na pieramohu. Kožny pretendent zadavolić tolki intaresy svaich prychilnikaŭ, a ŭsiu Biełaruś budzie čakać paraza, bo niemahčyma budzie abjadnacca vakoł samaha słaboha kandydata, jakoha pakinie kišenny CVK.
Tolki na pazaminułym tydni pačała vyśpiavać dumka ab nieabchodnaści vyznačycca z adzinym kandydatam. Chopić užo hulać u kaalicyi biez amunicyi! Treba dać piaciorcy apošni šaniec vyznačycca z adzinym da kanca tydnia, i paśla niachaj KRDS skaža rašučaje “Tak!” adzinamu kandydatu. A tady niachaj raskolniki dalej doŭžać svoj palityčny biznes”.
Kali b KRDS była adzinym centram upłyvu ŭ apazycyjnaj hramadzie, jana, vidać, daŭno hetak zrabiła b. Hramadztva, na žal, nia maje maralnych aŭtarytetaŭ, jakija b vyjavili j padtrymali najbolš vartaha davieru kandydata. Niezdarma Bykava vyžyli na čužynu...
Sp.Haravy vykazvajecca taksama z nahody sytuacyi ŭ svajoj partyi i źjezdu BSDH-NH, jaki jakraz prajšoŭ učora za začynienymi dźviaryma. “Najbolš falšyva hučać hałasy prychilnikaŭ Statkieviča, — miarkuje jon. — Jany adnaznačna i nieadnarazova demanstravali metu svaich namahańniaŭ: nie dapuścić vyłučeńnia adzinaha kandydata ad abjadnanaj demakratyčnaj apazycyi pad kiraŭnictvam KRDS. Prychilniki Statkieviča viaduć havorku pra kandydata ad šyrokaj kaalicyi, ale adnačasova pry hetym vyklučajuć upłyŭ na hetuju kaalicyju z boku KRDS. Ciapier aktyvisty balšavikoŭ z BSDP viaduć ahitacyju za Hančaryka i ni pry jakich umovach nie padtrymajuć inšaha adzinaha kandydata paśla rehistracyi. Hrupoŭka Statkieviča ŭziała kurs na raskoł abjadnanaj apazycyi i dasiahnuła značnych pośpiechaŭ u svajoj spravie.
Praŭda, nie sadziejničaje demakratyčnamu adzinstvu i peŭnaja hiehiemonija BNF z usimi jaje nastupstvami ŭ Asamblei NDA.
Razam z admovaj padparadkoŭvacca rašeńniam KRDS u Narodnaj Hramadzie stali ŭstaloŭvacca balšavickija metady kiravańnia. Spadary Małaška, Niściuk, vykarystoŭvajučy pieravahu ŭ 1-4 hałasy na pasiadžeńniach Vykankamu i CK BSDP, pačali planamiernaje vyniščeńnie inšadumstva ŭ partyi. Spačatku inicyjavali kryzys u Mahilovie, zamianiŭšy starych lideraŭ prychilnikami Statkieviča. Potym pačała ažyćciaŭlacca ideja vyklučeńnia z partyi lidera frakcyi “Za adzinstva” Alaksieja Karala. Urešcie, pačali verbavać prychilnikaŭ “Očiŝienija” i inšych marhinałaŭ, jak u Horadni.
Na žal, siarod abjadnanaj apazycyi jašče nie asensavany da kanca “scenar parazy” na prezydenckich vybarach, ahučany raskolnikami, a taksama nia zroblenyja naležnyja vysnovy ź minułych pamyłak”.
Na tym tydni my čamuści asabliva vialikuju poštu atrymali ź Viciebščyny — najbolš i ankietaŭ “Apytańnia “NN”, i pryvatnych abviestak, dla jakich, na žal, u jubilejnym numary nie zastałosia miesca, i prosta listoŭ.
Voś što piša Mikoła Tarasievič ź Biešankovičaŭ: “Miž siabrami praviali apytańnie pa Vašaj ankiecie. Dumki padzialilisia. Raniej my źbiralisia hałasavać za Domaša, adnak paśla taho jak jon razam z kamunistami vykazaŭsia za sajuz z Rasiejaj, my za jaho hałasavać nia budziem. Bolšaść u nas — za Zianona, adzin čałaviek za Šuškieviča (jon za jaho hałasavaŭ i ŭ 1994-m). A moj baćka (jamu 76 hod) kaža, što treba abirać maładych. Pazaletaś u nas u rajonie byŭ sp.Siŭčyk z BNF, jon tatu vielmi spadabaŭsia. A nia tak daŭno Siŭčyk vystupiŭ suprać “Sajuzu”. Tamu baćka prahałasavaŭ by za jaho.
Vašu hazetu ŭ Biešankovičach nabyć praktyčna niemahčyma, i nam jaje pryvoziać ź Viciebsku”.
Dyk padpisvajciesia! My taksama paprosim “Biełsajuzdruk” davać bolej asobnikaŭ na Biešankovičy, ale j Vy b tam nia spali ŭ šapku — sami b im zamovili.
«Domaš zradnik! — usklikvaje Anatol Karaloŭ ź Viciebsku. — Jon choča, kab Biełaruś stała častkaj Rasiei. My nie pavinny abirać jašče adnaho kamunista. Chopić!» — piša jon.
Domaš — nia zdrajca, a praktyčny palityk. Jon pakul nia maje daśviedčanych daradcaŭ, vobrazatvorcaŭ, a dziejničaje navobmacak. Jak i inšyja kandydaty antyłukašenkaŭskaha bloku. Našaniŭcy zvažajuć nia stolki na lozunhi, pad jakimi idzie na vybary kandydat, kolki na toje, jakija siły stajać za im i viaduć jaho da pieramohi. Kali Domaša, ci Kazłoŭskaha, ci NN (nia błytać z “NN”) pryviadzie da ŭłady niezaležnickaja pravica, heta budzie mnoha značyć. Inšaja reč — zdolnaść kandydata dobra kiravać dziaržavaj paśla pieramohi. Kab nie atrymałasia, jak uva Ŭkrainie z nacyjanał-kamunistami ci ŭ Hruzii z Hamsachurdyjam. Mała pieramahčy, tre budzie dabicca hramadzkaha kampramisu i ekanamičnaha postupu ŭ moŭna, kulturna, idealahična j relihijna raskołataj Biełarusi, źnienavidna zaležnaj ad handlu z Rasiejaj. Kampramis budzie vymahać sastupak usich bakoŭ. Tre budzie pabudavać taksama zdarovyja adnosiny z Rasiejaj, ale j biaz drennych kampramisaŭ u pryncypovych pytańniach. Stasunki, jakich dabiłasia, naprykład, Litva.
Niekatorych čytačoŭ “NN” razdražniaje, jak kandydaty antyłukašenkaŭskaha bloku — u liście havorka pra Domaša — “lezuć u palityku”. “Palityka ŭsich dastała, jak i palityk numar adzin, — dzielicca svaimi nazirańniami Cimur Varancoŭ ź Bieraścia. — Cikavić ža ekanomika, dabrabyt, jakaść žyćcia i kultury. Antykamunizm — zmahańnie ź vietrakami. Kamunizm zastaŭsia ŭ historyi. Pakinuŭšy ŭ spadčynu cynizm, nazadnictva, prystasavanstva, kłanavaść, niepavahu da ŭłasnaści. U adroźnieńnie ad susiednich krainaŭ, u Biełarusi navat kampartyi isnujuć pieravažna na papiery”.
Usio ž palityka nia ŭsim staić upopierak horła, jość i nieabyjakavyja da jaje ludzi. Voś piśmo mienčuka Valancina Mackieviča:
“Padpisaŭšy zvarot ad 25 krasavika, apazycyjnyja kandydaty parušyli Akt niezaležnaści Biełarusi ad 29 lipienia 2000 h. i rašeńni 1-ha i 2-ha Kanhresaŭ Demakratyčnych Siłaŭ. Jany stali ŭ adziny šerah z parušalnikami Kanstytucyi Biełarusi i tym samym pastavili siabie pa-za apazycyjaj.
Jak viadoma, Akt niezaležnaści Biełarusi i rezalucyi 2-ha Kanhresu Demsiłaŭ nazyvali niezaležnaść Biełarusi najvialikšaj kaštoŭnaściu, zavajavanaj mnohimi pakaleńniami zmaharoŭ. Usie damovy ab stvareńni h.zv. “supolnaści”, potym “sajuzu” i, narešcie, “sajuznaj dziaržavy”, padpisanyja Łukašenkam, vidavočna supiarečać Kanstytucyi, bo ŭ vialikaj stupieni abmiažoŭvajuć suverenitet biełaruskaj dziaržavy. Z hetych pryčyn jany dasiońnia źjaŭlajucca jurydyčna nikčemnymi, nie adpaviadajuć mižnarodnamu pravu, što zdoleli dakazać u mižnarodnych arhanizacyjach apazycyjnyja demakratyčnyja siły Biełarusi i za što, mahčyma, i pakłali žyćci Karpienka, Hančar, Zacharanka.
Adnak pretendenty na prezydenckuju pasadu padpisvajuć sumiesnuju zajavu, u jakoj (ad imia apazycyi!? i Viarchoŭnaha Savietu!?) faktyčna pryznajuć zakonnaść stvareńnia h.zv. “sajuzu Rasiei i Biełarusi”.
Bolšuju škodu ciažka ŭjavić!
Chiba ŭ “sajuzie” mahčymaje “efektyŭnaje vykarystańnie hieapalityčnaha stanovišča Biełarusi”, “stvareńnie spryjalnych umovaŭ dla investycyjaŭ”, a tamu j “realnaje palapšeńnie dabrabytu” i “zabieśpiačeńnie nie na słovach, a na spravie pravoŭ i svabodaŭ hramadzianaŭ”? Apošnija piać hadoŭ “intehracyi” pakazali, što ŭsio heta Biełaruś tolki hublaje”.
Sp.Mackievič miarkuje, što:
“Kaardynacyjnaj Radzie Demsiłaŭ treba chutka i rašuča:
— abjavić ab anulavańni ŭsich papiarednich pieramovaŭ i damoŭlenaściaŭ ab padtrymcy M.Čyhira, S.Domaša, U.Hančaryka i P.Kazłoŭskaha i abjavić hetych asobaŭ pa-za abjadnanaj apazycyjaj;
— rastłumačyć, što abjadnanaja apazycyja nikoli nie pryznavała i nie pryznaje lehitymnaści ŭtvareńnia “sajuzu Rasiei i Biełarusi”;
— raspačać unutrany razbor hetaha nadzvyčajnaha zdareńnia i faktyčnaj palityčnaj zdrady;
— sklikać treci Kanhres Demakratyčnych Siłaŭ dla zaćviardžeńnia hetych rašeńniaŭ.
Asabista ja patrabuju adkaznaści!” – hetak skančaje jon svoj list.
Kali havorka nie idzie pra prezydenckija vybary niepasredna, najbolš ludziam niepryjemnyja ŭ siońniašniaj Biełarusi prajavy falšu i hrubaj prapahandy.
List Taciany Dziamkovič ź Viciebsku:
“4—5 traŭnia ŭ Viciebsku adbyŭsia ICH festyval biełaruskaj žurnalistyki “Załatoje piaro”. Pradstaŭniki dziaržaŭnych ŚMI supolnymi vysiłkami stvarali bačnaść śviata, niekatoryja ź ich navat namahalisia razmaŭlać pa-biełarusku. Volnyja biełaruskija vydańni na hetym festyvali navat nia zhadvalisia.
Paśla tradycyjnych pramovaŭ i razdačy ŭznaharodaŭ pradstaŭnikam BSŽ na płoščy Svabody razharnulisia narodnyja hulańni ŭ styli “Słavianskaha bazaru”.
A Źmicier Alaškievič z Horadni paviedamlaje nam, jak ułady ŭ Horadni zabiaśpiečvajuć masoŭku svaich mitynhaŭ. “Paśla taho jak 1 traŭnia na plac Lenina vyjšła ŭsiaho sotnia-druhaja ludziej, što nie idzie ni ŭ jakaje paraŭnańnie z akcyjami apazycyi, ułady vyrašyli nacisnuć na studentaŭ. Napiaredadni h.zv. dnia “dziaržaŭnaj symboliki” nam.dekana fakultetu historyi j kultury Haradzienskaha ŭniversytetu Viktar Biełazarovič i vykładčyk Hienadź Kryvaščokaŭ abyšli ŭsich studentaŭ i “zaprasili” na mitynh 13 traŭnia, namiaknuŭšy j pra internat, i pra toje, što Kryvaščokaŭ budzie vieści zaniatki, “a oni tiažio-jołyje”.
Ech, Kryvaščokaŭ, Kryvaščokaŭ...
S.Davydźka, N.Mackoŭskaja, V.Sińkievič dy inš. (usiaho 9 podpisaŭ) dasłali i ŭ “NN”, a nia tolki ŭ Ministerstva kultury, list u abaronu muzeju “Biełaruskaja chatka”. “My ŭschvalavanyja losam muzeju. Maksim Bahdanovič – honar biełaruskaje nacyi. Kali dazvolicie zahinuć hetamu apošniamu prytułku paeta ŭ Biełarusi, ci varty my zvacca narodam?”
Zamnoha spadziavańniaŭ uskładajecie na hazetu. “Naša Niva” mała moža zrabić. Viarchi biełaruskaha hramadztva – jak uładnyja, tak i apazycyjnyja – zrusifikavanyja nastolki, što niašmat nam razhonu. Choć biełarusizacyja pacichu suniecca napierad, kulturnaść nia chutka pryžyvajecca, i kłopat pra nacyjanalnyja intaresy – taksama. Heta sprava doŭhich hadoŭ.
Andrej Dyńko