Jak źmianiłasia «žyćcio na 400 tysiač» paśla publikacyi?
Historyja Mikity Kurepina, studenta histfaka BDU, jaki žyvie na 400 tysiač rubloŭ u miesiac, maje rasijskaje hramadzianstva i razmaŭlaje
«NN»: Mikita, ty čakaŭ, što tvaja historyja atrymaje taki rezanans?
Mikita Kurepin: Kali kazać ščyra, to nie. Na «Našaj Nivie» bolš za 100 kamientaroŭ, TUT.BY, jaki «pierastavili» navinu, sabraŭ bolš za 300 kamientaroŭ. Ja vielmi ździŭleny.
«NN»: Siarod ich jość i nie zusim pryjemnyja…
MK: Kolki ludziej — stolki pohladaŭ. Chaj pišuć, što pažadajuć. Ja da ŭsiaho hetaha spakojna staŭlusia.
«NN»: U svaim «Tvitary» ty pisaŭ, što tabie daryli ježu.
MK: Tak, banany i
«NN»: A jašče pisaŭ, što vyklikali na hutarku ŭ dekanat?
MK: Vyklikali. Skazali, što pra mianie čytali, što tak žyć nielha, treba štości rabić.
«NN»: A što ty adkazaŭ?
MK: Ničoha asablivaha. Ja ŭvažliva pasłuchaŭ, skazaŭ, što ŭsio zrazumieŭ. I ŭsio.
«NN»: Rabić usio ž
MK: Nu, paśla siesii stypiendyja budzie vyšejšaj, dy i ŭmovy dla žyćcia buduć vyšejšymi.
«NN»: Siesiju jak zdaješ?
MK: Pakul usio dobra, usio zdaju ź pieršaha razu.
«NN»: Nabližajecca novy hod. Što b ty pažadaŭ čytačam «Našaj Nivy»?
MK: Oj, navat nie viedaju… Adzinaje, što ŭ hałavu zaraz lezie — ščaścia. Kab u ludziej było ŭsio, što im treba. Prosta ščaścia, tamu što kali čałaviek ščaślivy, jon nie zadumvajecca pra niejkija drennaści, jakija adbyvajucca, i praz heta adrazu ŭsio niejak dobra. Voś tak.
-
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu
-
«Adnu mianie biesić, što za miažoj ja vyklučna IrYna?» Biełaruska aburajecca tranśliteracyjaj u pašparcie ź biełaruskaj movy
-
U Lidzie pamior 71-hadovy mužčyna. Jaho syn, zborščyk podpisaŭ za Capkału, kaža, što baćku zakatavali da śmierci. Ci tak heta?
Ciapier čytajuć
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary