Japonskaja dziaržaŭnaja karparacyja nafty, hazu i mietałaŭ (JOGMEC) pieršaja ŭ śviecie zdoleła zdabyć haz z hidratu mietanu na dnie akijana,
paviedamlaje ahienctva pryrodnych resursaŭ i enierhii Japonii.
Pieršuju partyju pryrodnaha hazu atrymałasia zdabyć z hłybini 1,3 km na dnie akijana z pakładaŭ hidratu mietanu, paviedamlaje ahienctva. Pavodle papiarednich dadzienych, raźmieščanaje ŭ Cichim akijanie na poŭdni japonskaj vyspy Chansiu radovišča źmiaščaje zapasy hidratu mietanu, supastaŭnyja z abjomami spažyvańnia pryrodnaha hazu ŭ krainie za 14 hadoŭ.
Hidrat mietanu — heta kryštaličnaje rečyva, jakoje ŭźnikaje pry nizkich tempieraturach i pad ciskam, ujaŭlaje saboj sumieś malekuł vady i mietanu. U pryrodzie jon sustrakajecca pad płastom viečnaj mierzłaty abo hłyboka na akijanskim dnie. Navukoŭcy ličać, što zapasy hetaha vidu syraviny ŭ Japonii składajuć kala 7 trłn kubamietraŭ.
Ahienctva pryrodnych resursaŭ i enierhii raźličvaje, što ciaham piaci hadoŭ moža być pačataja zdabyča hazu ŭ pramysłovych maštabach.
Kamientary