Tolki ŭ čaćvier rehulatar pradastaviŭ bankam 3 trłn rubloŭ pad 40%. Dziakujučy hetamu ŭ piatnicu Nacbank źbiŭ staŭki pa adnadzionnych mižbankaŭskich rublovych kredytach z 62 da 46%. Usio adno heta vielmi vysoki pracent, i źviazana heta z tym, što, pa stanie na ranicu 26 lipieni, deficyt likvidnaści ŭ bankaŭskaj sistemie ŭsio jašče składaŭ kala 2,7 trłn, paviedamlaje Ahienctva finansavych navin (AFN).

U čaćvier ździełki pa adnadzionnych mižbankaŭskich kredytach zaklučalisia ŭ miežach 58–68%. Heta kryzisny pracent. Jon źviazany z tym, što ŭ lipieni ludzi masava pieravodzili aščadžeńni z rubloŭ u valutu z bojazi devalvacyi. Na heta nakłałasia patreba pavieličeńnia reziervavaha kapitału bankaŭ zhodna z novymi narmatyvami.

Pavodle infarmacyi AFN, adnosnaja stabilizacyja stavak na rublovym mižbanku dałasia Nacbanku niaprosta. Da vyrašeńnia pryjšłosia padklučyć «Bank Rumasa» (Bank raźvićcia) ź jaho nieabmiežavanymi rublovymi resursami. Nacbank spadziajecca, što rost pracentaŭ pa rublovych depazitach spynić pieravod biełaruskich hrošaj u valutu.

Na pačatku lipienia staŭka pa adnadzionnych rulovych mižbankaŭskich kredytach składała kala 22%.

Apošnija devalvacyi rubla adbylisia 2 i 4 hady nazad — u 2009 i 2011 hadach.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?