Abama ŭ Šviecyi: Skandynavija i Bałtyja robiacca asablivymi sajuźnikami ZŠA ŭ Jeŭropie
PĆĺrezident ZŠA Barak Abama prybyŭ u sieradu ŭ Stakholm, pačaŭšy takim čynam trochdzionny vizit u Jeŭropu.
U časie vizytu jon voźmie ŭdzieł u samicie Vialikaj Dvaccatki ŭ Pieciarburhu (Rasieja).
U Švecyi Abama spatkajecca z karalom Karłam XVI Hustavam i premjeram Fredrykam Rejnfeltam, a taksama z premjerami inšych paŭnočnych krain. Siarod temaŭ: klimatyčnyja źmieny, handlovyja spravy i technalohii.
Aproč hetaha, u sieradu Abama ŭšanuje pamiać Raula Valenberha, hieroja II suśvietnaj vajny. Hety švedzki dyplamat, pracujučy ŭ Budapešcie, dapamoh vyratavać žyćcio dziasiatkam tysiač habrejaŭ. Jon zahinuŭ u 1945 hodzie pry tajamničych akaličnaściach, vierahodna pamior u stalinskaj viaźnicy. Siamja Valenberha budzie prasić Abamu, kab dapamoh zrabić cisk na Rasieju dziela vyśviatleńnia abstavinaŭ śmierci dyplamata.
Švecyju dadali ŭ kalandar vizytu Abamy paśla taho, jak jon admoviŭsia ad sustrečy ŭ Maskvie z prezydentam Rasiei Ŭładzimieram Pucinym.
Sustreča miełasia adbycca pierad samitam Vialikaj Dvaccatki. Rašeńnie Abamy było źviazanaje sa sprečkaj pamiž Vašynhtonam i Maskvoj vakoł byłoha supracoŭnika amerykanskich raźviedvalnych słužbaŭ Edvarda Snoŭdena, jaki atrymaŭ u Rasiei časovy prytułak.
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary