Budaŭničyja raboty viaducca navat pozna ŭviečary.

Budaŭničyja raboty viaducca navat pozna ŭviečary.

Tak vyhladaje časovy ŭvachod u budynak aeravakzała.

Tak vyhladaje časovy ŭvachod u budynak aeravakzała.

Zvykły ŭjezd na terytoryju aeraporta zabarykadavany.

Zvykły ŭjezd na terytoryju aeraporta zabarykadavany.

Za samalotam - stajanka ŭ poli.

Za samalotam - stajanka ŭ poli.

«Darma pryjechali tak rana — źmierźniecie», — kažuć pasažyram, prosiačy prabačeńnia, supracoŭniki aeraporta. Aciapleńnia ŭ budynku niama. I ciepłyni nie budzie da viasny.

— U nas pałova rabotnikaŭ na balničnym. Z žacham dumajem, što budzie zimoj, kali pryjduć marazy. Turysty, jakija viartajucca z kurortnych krain, zamiarzajuć imhnienna. Ale my zrabić ničoha nie možam, — razvodzić rukami adzin z pamiežnikaŭ.

U zale asabistaha dahladu, praŭda, stajać abahravalniki, ale supracoŭniki aeraporta ŭsio roŭna apranutyja ŭ ciopłyja zimovyja kurtki.

Kali padjazdžaješ da aeraporta, zdajecca, što ramont tolki pačynajecca

Rekanstrukcyja aeraporta — adna z samych maštabnych inviestycyjnych prapanovaŭ stalicy. Ahulnaja płošča budynka — kala 75 tysiač kvadratnych mietraŭ. Ź ich amal pałova musić być rekanstrujavanaja. U asnoŭnym heta pamiaškańni, pryznačanyja dla absłuhoŭvańnia pasažyraŭ i bahažu: źmieny čakajuć zonu prylotu (1-2 pavierchi) i zonu vyletu (3-4 pavierchi).

Praduhledžanaje ŭciapleńnie, ciepłavaja reabilitacyja i ahulny ramont usiaho budynka. Akramia taho, płanujecca madernizacyja inžyniernych sietak — ad zamieny kanalizacyjnych sistem da zabieśpiačeńnia pracy internetu. Zaprajektavanyja taksama sučasnyja interjery zon, pryznačanych dla znachodžańnia pasažyraŭ.

U spravazdačy kiraŭnictva aeraporta paviedamlajecca, što ŭ 2012 hodzie była praviedzienaja madernizacyja sistem ciepłazabieśpiačeńnia, kantrolu dostupu i videanazirańnia, a taksama kompleksnaje dobraŭparadkavańnie pryvakzalnaj płoščy.

Ale kali padjazdžaješ da aeraporta, zdajecca, što ramont tolki pačynajecca.

U najbližejšyja dni stajanka budzie dazvolenaja tolki na 30 chvilin

Ramont stvaryŭ niazručnaści i dla aŭtamabilistaŭ.

U aeraporcie dźvie płatnyja aŭtamabilnyja stajanki na 150 i 1180 mašynamiescaŭ. Adnak uletku jany nie spraŭlalisia ź vialikim patokam mašyn. Parkavacca davodziłasia praktyčna «ŭ poli» i iści da terminała z čamadanami pieššu.

Supracoŭniki DAI pamiarkoŭna staviacca da taho, što aŭtamabilisty parkujucca z parušeńniami — evakujujuć tolki tyja aŭto, jakija pieraškadžajuć prajezdu.

Adnak u najbližejšyja dni biaspłatnaja stajanka budzie dazvolenaja tolki na praciahu 30 chvilin. Z 22 pa 26 kastryčnika aeraport prymaje i absłuhoŭvaje delehacyi, jakija prybyvajuć u Minsk na samit kiraŭnikoŭ dziaržavaŭ SND. Na hety čas turystam prapanoŭvajuć albo pryjazdžać zahadzia, albo skarystacca hramadskim transpartam.

Ciapier Minsk z nacyjanalnym aeraportam źviazvaje aŭtobus.

Intervał składaje kala 45 chvilin. Pieršy aŭtobus adpraŭlajecca ŭ 4.15 ranicy, apošni — u 2.20 nočy. Cana prajezdu — 24 tysiačy rubloŭ. Čas u darozie — adna hadzina.

Ministr transpartu i kamunikacyj Anatol Sivak niadaŭna adznačaŭ, što stvareńnie asobnaj pramoj pasažyrskaj linii pa čyhuncy pamiž stalicaj i aeraportam niemetazhodnaje, «zychodziačy z paraŭnalna nievialikich abjomaŭ pasažyrapatoku». Vykarystańnie najaŭnaj čyhunačnaj infrastruktury z budaŭnictvam adhalinavańnia na aeraport značna patańnić prajekt, čas na pieravozku pasažyraŭ pavialičycca ŭsiaho na 10-15 chvilin.

350 tysiač za numar z ahulnaj prybiralniaj

Jašče adna prablema dla aeraporta « Minsk-2» — adsutnaść haścinicy. Jość «Pakoj maci i dziciaci» i «Haściničnyja numary». Administratar tłumačyć, što ŭ pieršuju čarhu zasialajuć baćkoŭ ź dziećmi, a potym užo ŭsich astatnich. «Pakoj maci i dziciaci» — heta dvuchmiesny numar z kandycyjanieram na 4 paviersie siektara 1-2. Kuchnia, dušavaja i prybiralnia. Cana pražyvańnia (za adno miesca) — 54 tysiačy rubloŭ.

U pakojach časovaha pražyvańnia — haściničnych numarach — dušavy i tualetny pakoi taksama ahulnyja. Adnamiesny numar kaštuje 350 tysiač rubloŭ, dvuchmiesny - 250 tysiač rubloŭ, čatyrochmiesny — 200 tysiač rubloŭ.

Da čempijanatu śvietu pa chakiei aeraport pavinien być, jak novieńki

Aeraport, jak i vakzał, — varoty horada. Voś čamu nie varta ździŭlacca, što turysty, jakija dabirajucca da Minska na samalocie, časta paraŭnoŭvajuć biełaruskuju stalicu z Savieckim Sajuzam — aeraport maralna sastareŭ. Jaho pabudavali ŭ 1983 hodzie. I na toj momant aeraport vyhladaŭ davoli sučasna.

Vopytu, praŭda, u biełaruskich śpiecyjalistaŭ nie było.

Hrupu architektaraŭ vyrašyli adpravić u kamandziroŭku pa aeraportach śvietu. Ale pavučycca atrymałasia tolki ŭ maštabach Savieckaha Sajuza, dzie pieravažali typavyja aeravakzały biez vyhod. Zamiežnyja kamandziroŭki dastalisia čynoŭnikam. A padčas pierabudovy pierastali rehularna pastupać hrošy.

Za hety inviestycyjny prajekt pieršapačatkova bralisia kitajcy. Pad realizacyju byŭ stvorany ŭkaz prezidenta, jaki harantavaŭ padatkovyja lhoty inviestaram. Hienieralnym padradčykam pa prajekcie była Usiekitajskaja impartna-ekspartnaja kampanija dakładnaha mašynabudavańnia.

Ź biełaruskaha boku była stvoranaja «Dyrekcyja pa budaŭnictvie i rekanstrukcyi abjektaŭ Nacyjanalnaha aeraporta «Minsk»». Prajekt abiacali realizavać da 2014 hoda: pravieści rekanstrukcyju aeravakzalnaha budynka sa stvareńniem sučasnaha mižnarodnaha pasažyrskaha tranzitnaha terminała, abstalavańniem aeraporta sistemami biaśpieki i apaviaščeńnia i budaŭnictvam druhoj štučnaj uźlotna-pasadačnaj pałasy z mahčymaściu pryjomu samalotaŭ A-380.

U damovie hienpadradu, jakuju padpisvaŭ kitajski bok, košt rekanstrukcyi byŭ acenieny ŭ 600 młn dalaraŭ ZŠA.

Adnak zatym kitajskaja kampanija paviedamiła, što aceńvaje inviestycyjny prajekt bolš čym u 1 miljard dalaraŭ.

Aficyjny Minsk admoviŭsia ad hetaj finansavaj linii.

Niahledziačy na prablemy ź inviestaram, u krasaviku 2013 vice-premjer Anatol Kalinin zajaviŭ, što rekanstrukcyja nacyjanalnaha aeraporta ŭžo pačałasia i budzie zavieršanaja ŭ hetym hodzie. Zadača — da Čempijanatu śvietu pa chakiei — 2014 pryvieści aeraport u sučasny vyhlad jak vonkava, tak i funkcyjanalna.

Paŭhoda tamu hienpadradčykam pa realizacyi inviestprajekta było vybranaje AAT «Hrodnaprambud». Zhodna z ukazam prezidenta, pradpryjemstva za hod (z kitajcami damovu zaklučali na try hady) musić ažyćciavić rekanstrukcyju dziejnaha aeravakzalnaha kompleksu i stvaryć sučasny tranzitny terminał.

Praŭda, na pašparcie abjekta budaŭniki nie stali ŭdakładniać terminaŭ zakančeńnia prajekta.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?