6 listapada ŭ Rymie pamierła Maryla Pieciukievič — dačka viadomaha biełaruskaha dziejača Marjana Pieciukieviča.
Usio žyćcio jana pryśviaciła zachavańniu i papularyzacyi spadčyny svajho baćki, viadomaha etnohrafa Marjana Pieciukieviča. Za ŭłasnyja hrošy vydała jaho knižki. Sabrała i zachavała bahaty materyjał ab jaho žyćci i dziejnaści.
Naradziłasia Maryla Pieciukievič u 1943 hodzie ŭ Vilni. Maleńkaj źviedała HUŁAH. Razam z baćkam była represavana ŭ 1949 h.
Paśla vyzvaleńnia siamja pierajechała ŭ Polšču. Paźniej - Maryla Pieciukievič vyjechała ŭ Rym, dzie pracavała ŭ Vatykanskim radyjo da vychada na piensiju.
Mnie paščaściła ź joj być asabista znajomym. Uražvała i zachaplała jaje vielizarniejšaja, ščyraja, biezkarysnaja luboŭ da Biełarusi i biełaruskaj movy. Pry pierapiscy jana ŭvieś čas mianie prasiła pisać joj tolki pa-biełarusku. I tut varta adznačyć, što ŭ samoj Biełarusi jana była tolki adzin raz - u 2008 h.
U adnym ź listoŭ jana pisała: «Vy čakajecie ad mianie ŭspaminaŭ ab maim baćku spakojnych i ŭraŭnavažanych.
Ale maje ŭspaminy ab im zvodziacca pieradusim da abličeńnia strašnaj sistemy masavaha złačynstva, učynienaha suprać šmatlikich narodaŭ, što ŭ suśvietnym maštabie nieabchodna nazyvać hienacydam.
Ja maju na ŭvazie sistematyčnaje źniščeńnie nia tolki biełaruskaha etnasa, jak takoha, ale pieradusim i źniščeńnie biełaruskaj intelehiencyi. Da hetaha času ŭ Kurapatach niama Miemaryjała Hienacyda, a tolki pachiliŭšyjasia ad niepahadzi žałkija kryžy. U mianie ŭ pamiaci nie zastałosia ničoha, akramia zhustka horyču, piakučych paprokaŭ i žadańnia spraviadlivaści. Ja, jak adna ź miljonaŭ achviaraŭ stalinskaha hienacydu, patrabuju chacia b pakazalnaha i simvaličnaha niurbierhskaha pracesu nad usimi, chto prykłaŭ ruku da źniščeńnia biełaruskaha naroda, jaho movy i kultury».
Kamientary