- Zianonu Paźniaku
- Miž travy ukravianiełaj
stohn praščemicca adtul,
dzie lahli u doł zzaleły
ad svaich ajčynnych kul
ludzi,
mirnyja — jak dzieci,
ŭ tym vinoŭnyja jakraz,
što žyli ŭ toj čas na śviecie,
a nia ŭ niejki inšy čas.
0
0
0
0
0
0