Ułada2121

Rasijskaja hiebielsiacina: top-10 faktaŭ

Ukryžavańnie na płoščy, jakoj niama

U niadzielu, 13 lipienia, na «Pieršym kanale» ŭ efiry była raskazanaja historyja pra trochhadovaha chłopčyka, syna apałčenca DNR, ukryžavanaha ŭ Słaviansku na došcy abjavaŭ ukrainskimi vajskoŭcami.

«Centr horada. Płošča Lenina. Naš harvykankam — heta adzinaja płošča, kudy možna sahnać usich ludziej… Uziali dzicia troch hadoŭ, chłopčyka maleńkaha ŭ trusikach i futbołcy, jak Isusa, na došku abjavaŭ prybili, — raskazvała ŭ efiry «Halina Pyšniak sa Słavianska, maci čatyroch dziaciej, uradženka Zachodniaj Ukrainy». — Adzin prybivaŭ, dvoje trymali. I mama hladzieła, jak dzicia sychodzić kryvioj. I jašče ŭziali nadrezy zrabili, kab dzicia mučyłasia… A potym, kali praz paŭtary hadziny dzicia skanała, uziali mamu, pryviazali da tanka i pa płoščy try kruhi praviali…»

Halina Pyšniak.

Płoščy Lenina ŭ Słaviansku niama. Harvykankam staić na płoščy Kastryčnickaj revalucyi. Žychary Słavianska, jak vyśvietlili paśla žurnalisty, pra dziki vypadak nie čuli, a na słovy «Pieršy kanał» reahujuć macierna. U akaŭncie Haliny Pyšniak (dziavočaje proźvišča Astapienka) na mail.ru paznačana, što jana žyvie nie ŭ Słaviansku, a ŭ Daniecku. Abo, moža, u pasiołku Mikałajeŭka? Taki adras «Ukantakcie» jaje muža, Kanstancina Pyšniaka, jaki słužyŭ u danieckim «Bierkucie», a ciapier, možna mierkavać pa fota, u šerahach sieparatystaŭ. A ŭ «Adnakłaśnikach» internaŭty znajšli jašče Halinu Pyšniak z Abuchava Kijeŭskaj vobłaści, vielmi padobnuju. Paśla repartaža, darečy, akaŭnt źnik. Adkul by ni była Halina, jana nie sa Słavianska.

Aŭtar scenaryja — Duhin

Historyju pra ŭkryžavańnie za try dni da źjaŭleńnia siužeta pa TV apublikavaŭ u svaim Fejsbuku Alaksandr Duhin. Fiłosaf-šavinist, jakoha nazyvajuć adnym ź ideołahaŭ siońniašniaj rasijskaj ułady, vykłaŭ jaje ŭ formie manałoha žančyny, siabroŭka jakoj «asabista bačyła» raspravu «ŭkrainskich karnikaŭ» u Słaviansku. Praŭda, chłopčyk byŭ šaścihadovy. Tamsama havaryłasia pra toje, što ŭ Słaviansku rasstrelvajuć usich mužčynaŭ da 35 hadoŭ. Pry kancy — prośba raspaŭsiudzić infarmacyju jak maha šyrej i pierakłaści na zamiežnyja movy. «Chłuśnia, paŭtoranaja tysiaču razoŭ, robicca praŭdaj», — kazaŭ Hiebiels.

Internaŭty adrazu ž znajšli i krynicu natchnieńnia Duhina: historyja pra ŭkryžavańnie dziaciej jość u papularnym sieryjale-fentezi «Hulnia prastołaŭ». Choć, mahčyma, karani siužeta — u čarnasocienskaj manie pačatku XX stahodździa. Naprykład, u žycii šaścihadovaha mučanika Haŭryły Biełastockaha, nibyta ŭkryžavanaha jaŭrejami ŭ rytualnych metach i kananizavanaha ŭ 1820-m. Takija historyi pravakavali jaŭrejskija pahromy ŭ Rasijskaj Impieryi. Šavinisty naŭmysna pašyrali čutki pra toje, što žydy pjuć kroŭ chryścijanskich niemaŭlataŭ dy raśpinajuć maładych dziaŭčat.

Navalny: ich treba sudzić

Lidar rasijskaj apazicyi Alaksiej Navalny nazvaŭ žurnalistaŭ, jakija vydumali siužet pra ŭkryžavańnie, «čoknutymi vyčvarencami» i zaklikaŭ ich sudzić. «Ludzi, jakija padobnaje ładziać, — niebiaśpiečnyja dla hramadstva, i toje, što jany robiać, — kryminalnaje złačynstva», — zajaviŭ Navalny.

Halinu Pyšniak znajšła rastoŭskaja žurnalistka «Pieršaha kanała» Julija Čumakova. Kidajecca ŭ vočy jaje dziŭnaja «niezacikaŭlenaść»: zładziejstva takoha maštabu vymahaje poŭnaha raskryćcia — ź imionami i adrasami achviaraŭ i kataŭ, padrabiaznymi apoviedami śviedkaŭ. Žurnalistka ž tolki spačuvalna kivaje Halinie Pyšniak dy pytajecca, ci nie strašna joj.

Julija Čumakova — aŭtarka siužeta pra ŭkryžavańnie.

Taksama padčas intervju Pyšniak padkreślivaje, što «ruskija nie vajujuć, ruskich niama, heta rabaciahi-šachciory paŭstali», choć abaronaj Słavianska kiravaŭ hramadzianin RF i były supracoŭnik FSB Hirkin.

«Treba nie vajnoj iści, a damaŭlacca», — kaža Pyšniak. Słovy pra «pieramovy» hučać rehularna z taje pary, jak antyteratrystyčnyja siły pačali nastup na ŭschodzie Ukrainy.

Novy chit Kisialova

Svaim siužetam Čumakova zabrała łaŭry ŭ samaha adyjoznaha rasijskaha prapahandysta časoŭ ukrainskaj vajny Dźmitryja Kisialova. Zvyčajna samuju absurdnuju manu ahučvaje mienavita jon. Ale ŭ paraŭnańni z ukryžavańniem trochhadovaha navat jaho apošni siužet hladzicca dosyć blakła.

Dźmitryj Kisialoŭ.

U svajoj prahramie «Viestki tydnia ź Dźmitryjem Kisialovym» na telekanale «Rasija 24» jon raskazaŭ pra toje, što ŭkrainskija vajskoŭcy nibyta pastaŭlajuć u Hiermaniju čałaviečyja orhany. Zajmajecca hetym, pavodle Kisialova, Siarhiej Ułasienka, były advakat Julii Cimašenki. Jon pradaje orhany niamieckamu doktaru Volzie Vibier «u abmien na materyjalna-techničnaje zabieśpiačeńnie». A pastaŭlaje orhany kamandzir dobraachvotnickaha bataljona «Danbas» Siamion Siamienčanka, vyrazajučy ich, jasnaja sprava, u jašče žyvych apałčencaŭ DNR i mirnaha nasielnictva.

«Nie prysyłajcie ałkaholikaŭ»

«Ciapier, pa viersii telekanała «Rasija», u mianie jość biznes, — iranizuje Siamienčanka ŭ Fejsbuku. — Karystajučysia vypadkam, chaču paprasić ułady RF nie prysyłać u jakaści terarystaŭ ałkaholikaŭ z RF. Na ich piačonki padajuć ceny».

Volha Vibier — realnaja žycharka Hiermanii, usia infarmacyja pra jaje, ahučanaja Kisialovym, była ŭziataja ź internetu. «Ja nie doktar, ja nie viedaju Ułasienki i Siamienčanki. I naohuł, sam tekst — «zamova na 15 sercaŭ, 63 nyrki» i da t.p. — heta poŭnaja biazhłuździca. Heta ž nie miasnaja krama», — kaža Volha.

Niamiecki žurnalist Chorst Kłojzier zrabiŭ radyjopieradaču, u jakoj pahavaryŭ z Volhaj Vibier i źviarnuŭsia ŭ fiederalnaje Ministerstva achovy zdaroŭja Hiermanii, a taksama ŭ Niamiecki fond transpłantacyj orhanaŭ. Tam jamu paćvierdzili, što niama nijakich prykmiet, jakija b pakazvali na toje, što taki nielehalny handal moh mieć miesca.

«Kinuŭsia pad tank» praz try hady paśla śmierci

Mana paŭtarajecca tysiačakroć. «Šakujučyja» naviny z Ukrainy množacca. Sajt stopfake.com, stvorany, kab abviarhać chłuśniu rasijskich ŚMI, abnaŭlajecca amal štodnia. Jość i fejki, skiravanyja nie na ačarnieńnie ŭkrainskaj dziaržavy, a na hieraizacyju prarasiejskich sieparatystaŭ. Dachodzić da aniekdatyčnych kanfuzaŭ, nakštałt apisanych Vajnovičam u apovieści pra sałdata Čonkina.

Naprykład, historyja pra Alaksandra Skrabina z Łuhanska, jaki, abviazaŭšysia hranatami, nibyta kinuŭsia pad ukrainski tank, kab vyratavać tavaryšaŭ. Jaje raspaŭsiudziŭ vierchavod słavianskich terarystaŭ Ihar Hirkin-Strałok, a pracytavali ŭsie viadučyja rasijskija ŚMI: «Komsomolskaja pravda», «Interfaks», «Viesti». Było i fota hieroja. Praŭda, chutka vyjaviłasia, što čałaviek na fota, sapraŭdy, Alaksandr Skrabin z Łuhanščyny, pamior jašče ŭ 2011. U jaho akaŭncie na «Adnakłaśnikach» jość spačuvańni ad siabroŭ, datavanyja tym časam.

Kali heta ŭspłyło, internet-prapahandysty nie zdalisia i apublikavali fota pachavalnaj pracesii z «trunoj Skrabina na fonie rodnaj šachty». Ale i tut kanfuz: na sajcie administracyi Łuhanskaj vobłaści znajšoŭsia aryhinał zdymka. Jon ilustravaŭ paviedamleńnie 2011 hoda pra hibiel šachcioraŭ na šachcie «Suchadolskaja-Uschodniaja».

Čamu, možna spytacca, prapahandysty tak nieachajna rychtujucca? Ź ich siužetaŭ «tyrčać biełyja nitki» tam i siam. I na heta pytańnie davaŭ adkaz Hiebiels.

«My dabivajemsia nie praŭdy, a efiektu, — kazaŭ jon. — I ŭdaryć treba tak, kab ašmiotki palacieli». Bo sto čałaviek pravierać infarmacyju, a dziasiatki tysiač — prosta pavierać u niečałaviečuju chłuśniu. Asabliva, kali jaje paŭtorać usie «vartyja davieru» «salidnyja» «tyražnyja» ŚMI. Jak tam u Hiebielsa? «Dajcie mnie srodki masavaj infarmacyi i ja ź luboha naroda zrablu statak śviniej».

Pucin: Hiebiels — talenavity čałaviek

Uładzimir Pucin na sustrečy z pradstaŭnikami mižnarodnych hramadskich i relihijnych arhanizacyj nazvaŭ Hiebielsa «talenavitym čałaviekam». Razvažajučy pra «falsifikacyju historyi» (majecca na ŭvazie adrozny ad aficyjnaha rasijskaha pohlad na Druhuju suśvietnuju vajnu), Pucin pracytavaŭ Hiebielsa: «Čym nievierahodniejšaja chłuśnia, tym chutčej u jaje pavierać». A śledam Hiebielsa i pachvaliŭ: «Jon dabivaŭsia svajho, jon byŭ talenavity čałaviek».

* * *

Jozef Hiebiels (1897—1945) rejchśministr narodnaj aśviety i prapahandy nacysckaj Hiermanii (1933—1945). Mieŭ nieabmiežavany kantrol nad usimi śfierami kulturnaha žyćcia niemcaŭ — u pieršuju čarhu kino i radyjo. U svaich pramovach, pierakručvajučy fakty, apraŭdvaŭ złačynstvy nacystaŭ. 30 krasavika 1945, paśla samahubstva Hitlera, staŭ kiraŭnikom Niamieččyny. Sprabavaŭ zaklučyć pieramirje sa Stalinym. Atrymaŭšy admovu, 1 maja atruciŭsia z usioj siamjoj (žonka i šaściora dziaciej) u bunkiery Hitlera. Cieły byli pachavanyja na terytoryi savieckaha vajskovaha haradka. Pierad pieradačaj jaho Hiermanii ŭ 1970 ich adkapali i spalili, a popieł raźviejali.

Kamientary21

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Biełaruska admoviłasia ad bjuci-pracedur i vyrašyła hod nie nabyvać adzieńnie i abutak. Jana raskazała navošta9

Biełaruska admoviłasia ad bjuci-pracedur i vyrašyła hod nie nabyvać adzieńnie i abutak. Jana raskazała navošta

Usie naviny →
Usie naviny

«Arhanizavali ŭ kamiery vystavu dziciačych malunkaŭ». Jak babuli pieražyvać rasstavańnie z unukami ŭ turmie6

Maci i syn, jakija razam pakinuli «Azoŭstal», sustrelisia padčas učorašniaha abmienu praz try hady pałonu1

«Praciŭnik imituje režym cišyni, ale šturmy praciahvajucca». Ukraincy raskazali pra stan na froncie na Vialikdzień

Jak skłaści radavod svajoj siamji? Pakrokavaja instrukcyja3

Što rabić, kali vy znajšli paranienuju dzikuju žyviołu? U Biełarusi ich lepš nie čapać — za heta moža čakać pakarańnie3

Vielikodnaje bohasłužeńnie — tranślacyja ź Vilni

«Chrystos uvaskros!» Pieradvielikodny fotarepartaž sa šmatkanfiesijnaha Rakava6

Śviatłana Cichanoŭskaja pavinšavała biełarusaŭ ź Vialikadniem9

«Pytańnie zakrytaje». Kit Kiełah zajaviŭ, što Ukraina nie stanie členam NATA22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełaruska admoviłasia ad bjuci-pracedur i vyrašyła hod nie nabyvać adzieńnie i abutak. Jana raskazała navošta9

Biełaruska admoviłasia ad bjuci-pracedur i vyrašyła hod nie nabyvać adzieńnie i abutak. Jana raskazała navošta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić