Kultura77

Isačoŭ viarnuŭsia ŭ Rečycu

Siońnia ŭ Rečycy ŭ karcinnaj halerei krajaznaŭčaha muzeju prezentavali kataloh pałotnaŭ Alaksandra Isačova. 11 studzienia mastaku spoŭniłasia b 53 hady.

Siońnia ŭ Rečycy ŭ karcinnaj halerei krajaznaŭčaha muzeju prezentavali kataloh pałotnaŭ Alaksandra Isačova (1955 - 1988). 11 studzienia mastaku spoŭniłasia b 53 hady.

Ale ŭžo dva dziesiacihodździ, jak jaho niama. Pry žyćci Alaksandra Isačova nie pryznavali.

Na vystavu Isačova ŭ Rečycy ŭdałosia sabrać 35 aŭtarskich tvoraŭ. A ŭ katalohu, jaki napiaredadni vypuściła vydaviectva «Biełaruski knihazbor», pieraličany 324 jahonyja pałatny. Havoryć mastak Aleś Puškin:

«Dziakuj Bohu, što choć 35 tvoraŭ Isačova ŭcaleli i znachodziacca na Biełarusi. Bo, da prykładu, u Maleviča, jaki žyŭ u Viciebsku, nichto ŭ toj čas nie nadumaŭ kupić za niejki miech bulby aryhinał tvoru. Tamu vystava Isačova svoječasovaja, vielmi mocna prahučyć. Taksama cudoŭna, što jość kataloh. Dziakuj arhanizataram!».

Aleś Puškin vučyŭsia z Alaksandram Isačovym u Miensku ŭ Respublikanskaj škole‑internacie pa muzycy i vyjaŭlenčym mastactvie. Jon ličyć, što Isačoŭ pryčyniŭsia da taho, kab biełaruskaje mastactva atrymała šyrokuju viadomaść.

«Dziakujučy pierabudovie, jakuju abviaściŭ Michaił Harbačoŭ u 1985 hodzie, pačali adčyniacca vystavy andehraŭndu ŭ Maskvie i Pieciarburhu. I Biełaruś nia vypała z hetaha kantekstu. Na jahonyja pieršyja vystavy stajali čerhi. Bolš takoha ažyjatažu i viadomaści nia vypała pakul nivodnamu našamu mastaku».

U vydańni katalohu tvoraŭ Alaksandara Isačova ŭdzielničała žonka mastaka Natalla. Jana kaža:

«Heta vieličeznaja praca, i znoŭ‑taki dziakuj daśledčyku Alehu Arłovu. My ź im abjeździli Sankt‑Pieciarburh, byli ŭ Mazyry, Homieli. Rabili zdymki karcin, jakija mahli źniać, dastać. U mianie byŭ śpisavy kataloh Sašavych prac z 1974 hodu, i jon paćviardžaŭsia fotamateryjałami. My adnaŭlali moj fotaarchiŭ, ale ŭžo na novym techničnym uzroŭni. Archiŭ taksama byŭ skradzieny razam ź niekatorymi pracami».

Na vystavie ŭ Rečycy pobač z karcinami Alaksandra Isačova ekspanujucca pracy jahonaha syna — hieafizyka Jarasłava Isačova. 15 studzienia vystava pieramieścicca z Rečycy ŭ Homiel.

***

Alaksandar Isačoŭ naradziŭsia 11 studzienia 1955 hodu ŭ vioscy Azaryčy Kalinkavickaha rajonu Homielskaj vobłaści. Jamu nie było i troch hadoŭ, kali jon, straciŭšy baćku, razam z maci pierajechaŭ u Rečycu. Usio dalejšaje žyćcio Alaksandra paznačana cieniem nieprytulnaści: navučańnie ŭ škole‑internacie ŭ Mazyry, u Respublikanskaj škole‑internacie pa muzycy j vyjaŭlenčym mastactvie, adkul praz čatyry hady jaho vyklučyli.

Uziaŭšy chrost u 19 hadoŭ, Isačoŭ paviartajecca tvaram da Biblii, adkul u jahonyja karciny prychodziać temy Isusa, Majsieja, apostałaŭ.

Pamior Alaksandar Isačoŭ u 32 hady, paśpieŭšy stvaryć amal 400 karcinaŭ.

Radyjo Svaboda

Kamientary7

Ciapier čytajuć

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu5

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Usie naviny →
Usie naviny

Mužčyna na sapbordzie, jaki zahinuŭ u Śvisłačy ŭ centry Minska, udaryŭsia hałavoj ab most, kali fatahrafavaŭsia2

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

U centry Minska zahinuŭ mužčyna, jaki kataŭsia pa Śvisłačy na sapbordzie3

Łukašenka na Łahojščynie pakałupaŭsia viłkami ŭ cialačym hnoi32

Praz port u Kłajpiedzie ŭ minułym hodzie pieravieźli kala 1 miljona ton biełaruskich i rasijskich hruzaŭ5

U Dubai abłomki iranskaj rakiety ŭpali kala piacizorkavaha hatela VIDEA2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu5

ZŠA raspačali źniščeńnie iranskaha fłotu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić