Rasijskija žurnalisty zadavali Łukašenku pytańni z padvocham: ab prankieru Vavanu i pra zavobłačna vysokija ceny ŭ Biełarusi.
Niezaležnyja biełaruskija žurnalisty, naadvarot, demanstravali imknieńnie da kansalidacyi.
U padtekście mnohich ich pytańniaŭ byŭ niepakoj za niezaležnaść Biełarusi i paŭtareńnie padziej na Danbasie ŭ biełaruskim varyjancie. Navat sam Łukašenka byŭ ździŭleny takim «nastrojem na kansalidacyju». Pry hetym žurnalisty miakka padniali šmatlikija vostryja temy: najaŭnaść palitviaźniaŭ, adradžeńnie biełaruskaj movy, ekanamičnyja reformy, stvareńnie biełaruskamoŭnaha telebačańnia, baraćbu ź jačejkami čarnasociencaŭ, parušeńni hramadzianskich pravoŭ.
Varta adznačyć, što Alaksandr Łukašenka ŭciahnuŭ žurnalistaŭ u farmat abmienu dumkami. Zamiest taho, kab zadavać pytańnie, jany paroju doŭha vykazvalisia. Časam heta hučała trochi i dziŭnavata: niekatoryja niby chacieli dakazać, što i ich ŚMI mohuć być karysnyja aŭtarytarnaj sistemie.
Što asnoŭnaha prahučała i čaho nie prahučała ŭ rekordnym — 7 hadzin i 7 chvilin — vystupleńni Alaksandra Łukašenki?
1) «Biełaruś — častka Rasii, častka Ruskaha śvietu? Zabudźcie». Pry hetym byŭ dadzieny niedvuchsensoŭny namiok, što naša dziaržava intensiŭna rychtujecca da adporu luboj mahčymaj ahresii.
Až da taho, što praz paru miesiacaŭ kraina pačnie vyrab niekatorych vidaŭ sučasnaj zbroi pa poŭnym cykle, tady jak raniej atrymlivała ich z Rasii.
Łukašenka ličyć hałoŭnaj pahrozaj siłavuju, jon niekalki razoŭ paŭtaryŭ, što maje šmat infarmacyi i mnoha robić u hetym płanie.
2) Pry hetym ekanamičnaja palityka zastajecca niaźmiennaj. Zadača momantu — dyviersifikacyja ekspartu. Ale niejak ubaku zastałasia tema taho, što kraina na 100% zaležyć ad Rasii ŭ enierhanośbitach, i alternatyŭnych sposabaŭ ich pastaŭki niama.
Ukraina to vytrymlivaje biez rasijskaha hazu. A Biełaruś jak by prajšła takoje vyprabavańnie?
3) Alaksandr Łukašenka byŭ pryjazny da hramadzianskaj supolnaści. Ahresii, varožaści nie hučała. Nie rabicie Majdanu — a ŭ astatnim rabicie, što chočacie.
4) Hieapalityčna Łukašenka abiacaŭ zachavać raniejšy bałans: Biełaruś vykonvaje ŭsie sajuźnickija abaviazańni pierad Rasijaj, uvachodzić u stvoranyja Rasijaj sajuzy, ale pry hetym nie dapuścić uzmacnieńnia rasijskaha ŭpłyvu ŭnutry krainy. Zachadu Łukašenka nie daviaraje, ale choča ŭ ideale mieć narmalnyja ź im adnosiny.
«Tamu, pieršaje — nielha šarachacca, ni ŭ žyćci, ni kali datyčyć dziaržavy», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka na pačatku pres-kanfierencyi.
«Šarachańniaŭ ad Rasii na Zachad nikoli nie budzie», — užyŭ jon toje samaje słova paśla.
«Šarachacca» — heta ekspresiŭnaje razmoŭnaje słova. Jano aznačaje «kidacca ŭbok ci nazad ad niečakanaści ci społachu».
Sa słova «šarachacca» vynikaje, što Alaksandr Łukašenka psichałahična aceńvaje situacyju paśla napadu na Ukrainu jak situacyju niečakanuju i pahroźlivuju, ale ličyć, što ŭ novaj situacyi hałoŭnaje — nie rabić rezkich krokaŭ.
Łukašenka choča nie dapuskać takoj situacyi, kab Zachad ličyŭ Łukašenku bolšym, u paraŭnańni z Rasijaj, złom. I nie dapuskać situacyi, kab Zachad nie zmahaŭsia za Biełaruś u vypadku pahrozy z Uschodu. Vyrazna prahučała taksama dumka, što Biełaruś była b radaja atrymać kredyt MVF, bo jon «samy vyhadny».
5) Kanca svajho kiravańnia Alaksandr Łukašenka nie pradbačyć i pierachodu da demakratyi nie prahnazuje.
«Novaha dla mianie ŭ prezidenctvie ŭžo nie budzie. Ja ŭžo ŭsio bačyŭ. Za 20 hadoŭ ja ŭžo ŭsio zrazumieŭ, usio pamacaŭ. Ja nie raźvivajusia. Ale sam ja syści nie maju prava. Kali ruchnie kraina? Adzinaja padstava dla prezidenta nie iści na vybary — słaby rozum, tupy rozum, chvaroba. Pra heta blizkija pavinny buduć skazać».
Takim čynam, adnaznačna niezaležnaść adnaznačna biez demakratyi.
Ale narod, hramadstva, niezaležnyja ŚMI majuć prava padavać pietycyi prezidentu. Jany buduć pryniaty i razhledžany. Što i adbyvałasia ciaham siami hadzin siońnia. Ale nie bolš.
Kamientary