Łukašenka: My nie stali hramić pomniki, pačynali mianiać nazvy vulic, ale svoječasova spachapilisia
Pra heta kiraŭnik dziaržavy zajaviŭ 23 lutaha na cyrymonii ŭručeńnia pahonaŭ vyšejšamu aficerskamu składu.

U svajoj pramovie Alaksandr Łukašenka apraŭdvaŭ svaju palityku. Jon zajaviŭ, što ŭ Biełarusi tradycyjna adznačajecca data 23 lutaha, bo jana «na praciahu mnohich dziesiacihodździaŭ hurtuje nie tolki vajskoŭcaŭ krainy, ale i ŭsio hramadstva, uvasablaje ratny podźvih mnohich pakaleńniaŭ abaroncaŭ Radzimy».
«Heta pamiać pra mnohija miljony našych suhramadzian, jakija addali svajo žyćcio na palach bitvaŭ. A taksama pra tych, chto stajaŭ la vytokaŭ zaradžeńnia armii maładoj Savieckaj dziaržavy ŭ hady Hramadzianskaj vajny, udzielničaŭ u stvareńni Biełaruskaj vajennaj akruhi ŭ mižvajenny pieryjad i baraniŭ svabodu našaj Radzimy ŭ hady Vialikaj Ajčynnaj vajny, chto na praciahu mnohich dziesiacihodździaŭ baraniŭ zavajovy Vialikaj Pieramohi», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
Na dumku Łukašenki, heta biassprečnyja kaštoŭnaści biełaruskaj dziaržavy. «Kaštoŭnaści, jakija, jak by ciažka nam ni było za hady našaj najnoŭšaj historyi, nikoli nie padviarhalisia sumnievu našaha hramadstva i našaha naroda.
Tak, byli ŭ nas asobnyja prapanovy pa źmienie hetaha śviata, prapanoŭvali adznačać jaho ŭ suviazi z roznymi padziejami, ale my hodna, i nie tolki ŭ hetym płanie, vytrymali hetyja vyprabavańni.
Heta sapraŭdy byli vyprabavańni dla naroda. My nie stali hramić pomniki, mianiać nazvy vulic (pačynali, ale svoječasova spachapilisia i pierastali), mianiać svaje adviečnyja simvały, pry jakich była pabudavana naša Biełaruś i stvorany asnovy niezaležnaści i suvierenitetu, nie stali pierajmienoŭvać našy śviaty. Skroź nievialikuju toŭšču najnoŭšaj historyi my ŭbačyli, što pastupili pravilna. I siońnia nivodny z našych ruchaŭ nielha padvierhnuć krytycy», — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary