Turynskaja płaščanica paśla amal piacihadovaha pierapynku znoŭ adkrytaja dla ŭsieahulnaha ahladu ŭ hałoŭnym katalickim chramie Pjemonta.

shoebat.com
Lnianoje pałatno 4,4 m daŭžynioj budzie dastupnaje dla publiki da 24 červienia.
Ahlad relikvii biaspłatny, adnak nieabchodna zarehistravacca zahadzia. Da ciapierašniaha momantu zarehistravalisia kala miljona čałaviek.
Mnohija ŭpeŭnienyja, što ŭ płaščanicu było zahornutaje cieła Isusa Chrysta paśla taho, jak jon byŭ ukryžavany. U toj ža čas niekatoryja navukoŭcy miarkujuć, što heta padrobka, stvoranaja ŭ XIV stahodździ.
Śpiecyjalisty tak i nie mohuć rastłumačyć, jakim čynam na pałatnie źjaviŭsia adbitak tvaru.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć
«Kali Rasija napadzie na NATO, Kalininhrad budzie źniščany ŭ pieršyja ž hadziny. Ale mohuć prajści dva tydni, pierš čym dadatkovyja siły prybuduć u Litvu» — hienierał Ben Chodžes

Kamientary