Stypiendyja Čapskaha ŭpieršyniu ŭručanaja ŭ Akademii kiravańnia pry prezidencie Biełarusi. Pra heta paviedamili zasnavalniki stypiendyi.
Pieršymi imiannuju stypiendyju atrymali piaciora studentaŭ - finalisty studenckaha prajekta «Minskaja źmiena»: Mikita Dubko (BDUIR), Dźmitryj Bujnoŭski (Vyšejšy dziaržaŭny kaledž suviazi), Alaksandr Rahulin (MDŁU), Mikałaj Bahamiakaŭ (Akademija kiravańnia), Illa Rokač (Akademija kiravańnia). Štomiesiac na praciahu paŭhoda chłopcy buduć atrymlivać prybaŭku pa Br600 tys. da svajoj standartnaj stypiendyi.
Takuju formu zaachvočvańnia inicyjatyŭnych minskich studentaŭ płanujecca zrabić štohadovaj. Stypiendyju buduć atrymlivać aŭtary sacyjalna značnych prajektaŭ, realizavanych u Minsku, jakija zrabili žyćcio minčan bolš kamfortnaj padčas respublikanskaha prajekta «Minskaja źmiena».
Prajekt «Minskaja źmiena», arhanizatarami jakoha źjaŭlajucca Minharvykankam i Akademija kiravańnia, vyjaŭlaje lidaraŭ siarod studenckaj moładzi, załučaje ich u raspracoŭku i realizacyju prajektaŭ pa asnoŭnych kirunkach raźvićcia stalicy. Za vosiem hadoŭ isnavańnia «Minskaj źmieny» studenty-ŭdzielniki raspracavali bolš za 50 prajektaŭ, zaklikanych palepšyć haradskoje asiarodździe. Bolš za pałova ź ich realizavanaja na praktycy.
U 2015 hodzie adznačajecca važnaja dla minčukoŭ data — 155 hadoŭ z dnia naradžeńnia znakamitaha kiraŭnika horada Karala Čapskaha. Pieraŭtvareńni hetaha talenavitaha dziaržaŭnaha dziejača nablizili horad da jeŭrapiejskich standartaŭ jakaści žyćcia. Tak, padčas jaho kiraŭnictva ŭ Minsku źjavilisia teatr, elektrastancyja, telefonnaja stancyja, elektryčnaje aśviatleńnie, novyja navučalnyja ŭstanovy, u tym liku Maryinskaja žanočaja himnazija. Nieŭzabavie paśla śmierci minskaha kiraŭnika horada była zasnavanaja stypiendyja jaho imia, jakaja vypłačvałasia samym zdolnym navučencam.
Adradzić stypiendyju imia Karala Čapskaha vyrašyła kampanija «Alivaryja», jakaja zajmajecca adnaŭleńniem histaryčnaj spadčyny kiraŭnika horada.
-
Šamietaviec: Paśla źniknieńnia ni Mielnikava, ni ad jaje imia na «Kibierpartyzanaŭ» nie vychodzili. Jana nie maje čym nas šantažavać
-
Zianon Paźniak: Zaraz intaresy režymu ŭ niejkaj stupieni supadajuć z nacyjanalnymi intaresami
-
«Kibierpartyzany»: Nie treba raździmać paniku, što režym usio moža ŭzłamać, pračytać, pra ŭsio daviedacca. Nie, nie moža
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary