Litva, Polšča i Jeŭrakamisija (JEK) u čaćvier padpisali damovu pra finansavańnie prajekta hazapravoda pamiž Litvoj i Polščaj (GIPL). Kiraŭnik JEK Žan-Kłod Junkier adznačyŭ, što hazapravod pamiž Litvoj i Polščaj źjaŭlajecca pieršym infrastrukturnym prajektam, jaki złučyć krainy Bałtyi z rynkami Zachodniaj Jeŭropy.

Premjer Estonii Taavi Ryjvas, prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie, Žan Kłod Junkier, premjer Łatvii Łajmdota Straŭjuma, premjer Polščy Eva Kopač

Premjer Estonii Taavi Ryjvas, prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie, Žan Kłod Junkier, premjer Łatvii Łajmdota Straŭjuma, premjer Polščy Eva Kopač

«Vy zrabili bolš, čym prosta złučyli hazapravody, vy zrabili bolš, čym prosta złučyli dźvie krainy. Vy pakłali kaniec enierhietyčnaj izalacyi krain Bałtyi, vy pakłali kaniec praciahłaj zaležnaści krain ad adzinaha pastaŭščyka, złučyli ŭvieś rehijon z astatniaj Jeŭropaj», — skazaŭ u čaćvier na pres-kanfierencyi ŭ Brusieli kiraŭnik JEK Žan Kłod Junkier, źviartajučysia da prezidenta Litvy i premjera Polščy.

Pa słovach Žana Kłoda Junkiera, inviestycyi Jeŭrasajuza (ES) u hety prajekt — samyja vialikija inviestycyi takoha rodu ŭ historyi ES.

«Heta inviestycyi, jakija ŭ budučyni pryniasuć dyvidendy, zabiaśpiečać svabodnaje pieramiaščeńnie enierharesursaŭ u Jeŭropie. (…) Nam treba harantavać biaśpieku pastavak enierharesursaŭ, dyviersifikavać resursy. My možam heta zrabić razam dziela svaich hramadzian, svaich spažyŭcoŭ», — skazaŭ Junkier.

Prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie skazała, što padpisańnie damovy — važny krok da enierhietyčnaha sajuza ES.

«Siońnia zrobleny kančatkovy i važny krok, jakoha nie było b biez dobraj voli, razumieńnia palitykaŭ i, pa-za ŭsiakimi sumnievami, bieź finansavaj dapamohi ź biudžetu ES. (…) Heta vyrašalny krok u spravie stvareńnia Enierhietyčnaha sajuza ES, pra jaki ŭ nas jość damoŭlenaść. Heta taksama važny krok dla kankurentnaści i ahulnaha dabrabytu ŭsiaho ES», — skazała D. Hrybaŭskajcie na pres-kanfierencyi ŭ Bruseli.

Premjer Estonii Taavi Ryjvas skazaŭ, što hazapravod Polščy i Litvy zblizić ŭsiu Jeŭropu.

Na prajekt koštam 555 młn jeŭra JEK vydzialaje 295 młn. jeŭra z Fondu CEF Jeŭrasajuza, a jašče 10 młn. jeŭra budzie vydzielena na daśledavańni.

Važny dla Litvy i ŭsiaho ES prajekt daść mahčymaść realizavać ideju enierhietyčnaha sajuza i vyrašyć prablemu zaležnaści Bałtyjskich krain ad rasijskaha hazu.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?