Jak viadoma, mova vyznačaje prynaležnaść čałavieka da nacyjanalnaj supolnaści, lažyć u padmurku nacyjanalnaj identyčnaści, dapamahaje adroźnivać siabie ad susiedziaŭ. Padobny stan rečaŭ nazirajecca i ŭ Biełarusi, praŭda, z toj papraŭkaj, što nacyjanalnaja mova doŭhi čas tut była mišeńniu dla razburalnych zachadaŭ i varožaj prapahandy. Tamu ciapier joj ź vialikaj ciažkaściu davodzicca advajovać svaje pravy ŭ publičnaj śfiery, adukacyjnaj sistemie, sudach, vojsku i telebačańni.
Novaja akcyja «ARCHE» adrasavana tym, chto choča ŭzbahacić viedańnie biełaruskaj movy (jak ułasnaje, tak i svaich kreŭnych dy znajomych), vyśvietlić pryčyny jejnaha doŭhaha zaniapadu, a taksama zrazumieć, čamu biełaruskaja mova stałasia adnoj ź śviatyniaŭ dla novanarodžanaj nacyjanalnaj idei.
U ramkach akcyi prapanujecca 6 vydańniaŭ ahulnym abjomam 2856 staronak. Adna pałova ź ich – słoŭniki, druhaja – histaryčnyja i movaznaŭčyja daśledavańni. Ź finansavych pryčyn 3 z 6 vydańniaŭ vyjšli nievialikimi nakładami (120 i 150 as.). Jany nadrukavany na biełaj papiery mietadam ličbavaha druku.
Prapanoŭvajem vašaj uvazie:
Rasijska-biełaruski słoŭnik / Ściapan Niekraševič, Mikoła Bajkoŭ; red. V. Bułhakaŭ; pradm. S. Zaprudskaha. — 3-je vydańnie, papraŭlenaje. — Smalensk: Inbiełkult, 2014. — 704 s.
Pierad vami pieravydańnie najlepšaha i najpaŭniejšaha rasijska-biełaruskaha słoŭnika mižvajennaha času, pieršaje vydańnie jakoha źjaviłasia ŭ 1928 hodzie. U 1930 hodzie słoŭnik byŭ vyviedzieny z užytku i źniščany, a adzin ź jaho aŭtaraŭ, Ściapan Niekraševič, aryštavany i nieŭzabavie rasstralany. Ličanyja niaźniščanyja asobniki słoŭnika doŭhi čas zachoŭvalisia ŭ śpiecschovach.
Słoŭnik uklučaje bolš za 60 tysiač słoŭ. Aŭtary imknulisia ŭchilacca ad štučnych navatvoraŭ: pieravahu addavali słovam, jakija isnujuć u narodnaj i litaraturnaj movie.
Poŭny źmiest knihi dastupny TUT.
Viciebski krajovy słoŭnik: (materyjały) / Mikoła Kaśpiarovič; pad red. M. Ja. Bajkova i B. I. Epimacha-Šypiły; [pradmova S. Zaprudskaha]. — 3-je vyd., stereatypnaje. — Smalensk: Inbiełkult, 2015. — XIX, 371, [6] s.

Drukujecca pavodle: Viciebski krajovy słoŭnik Provincial dictionary of Vitebsk: Materyjały / Pad red. M.Ja.Bajkova, B.I.Epimacha-Šypiły; In-t biełaruskaj kultury, Kamis. dla ŭkładańnia słoŭnika žyvoj bieł. movy, Vicieb. akr. t-va krajaznaŭstva. — Viciebsk: Zaria Zapada, 1927. — XIX, 372 s.
Faksimilnaje pieravydańnie słoŭnika, jaki byŭ pieršym z krajovych słoŭnikaŭ časoŭ biełarusizacyi 1920-ch hh., stvoranych u vyniku masavaj krajaznaŭčaj raboty. Słoŭnik składajecca z 9703 słoŭ, zafiksavanych u 591 nasielenym punkcie byłoj Viciebskaj akruhi.
Krajovy słoŭnik Červienščyny / Mikoła Šaternik; pad redakcyjaj M. Ja. Bajkova i B. I. Epimacha-Šypiły; [pradmova S. Zaprudskaha]. — 3-je vyd., stereatypnaje. — Smalensk: Inbiełkult, 2015. — [13], 317 s.

Faksimilnaje pieravydańnie słoŭnika, padrychtavanaha na praciahu 1927 h. nastaŭnikam Navasiołkaŭskaj škoły Puchavickaha rajona Mikałajem Šaternikam (1890—1934). Naličvaje kala 9 tysiač słoŭ.
Drukujecca pavodle: Šaternik, M. V. Krajovy słoŭnik Červienščyny / Biełaruskaja Akademija navuk. Adździeł humanitarnych navuk. Kamisija dla ŭkładańnia słoŭnika žyvoj biełaruskaj movy. Pad red. M. Ja. Bajkova i B. I. Epimacha-Šypiły. — Miensk: Vydańnie Biełaruskaje Akademii navuk, 1929. — 328 s.
Biełaruskija havorki ŭ Krasłaŭskim rajonie Łatvii: sacyjalinhvistyčnaje daśledavańnie / Mirasłaŭ Jankoviak; pierakład z polskaj movy Aleny Piatrovič. — Vyd. 2-je, papraŭlenaje. — Smalensk: Inbiełkult, 2015. — 289 s.

U manahrafii analizujucca biełaruskija havorki, jakija funkcyjanujuć u miežach sučasnaj Łatvii. Asnovaj dla jaje staŭ materyjał, sabrany aŭtaram u 2004—2007 hh. u čas palavych daśledavańniaŭ. Razhladajucca moŭnyja rysy biełaruskich havorak (fanetyčnyja, marfalahičnyja, syntaksičnyja i leksičnyja), fenomen ich žyćciovaści, praces rusifikacyi. Paraŭnoŭvajucca statystyčna vybranyja rysy movy aŭtachtonnaha nasielnictva, jakoje karystajecca biełaruskaj havorkaj, z movaj pryježdžych ź Biełaruskaj SSR u Łatvijskuju SSR paśla Druhoj usiaśvietnaj vajny. U manahrafii jość taksama vialiki raździeł pra funkcyjanavańnie biełaruskich havorak siarod inšych movaŭ na hetaj terytoryi i apisvajucca sfery žyćcia, u jakich vykarystoŭvajucca biełaruskija havorki. Raźličana na admysłoŭcaŭ u halinie biełaruskaha movaznaŭstva i ŭsich, chto cikavicca biełaruskaj movaj i biełaruska-bałckim moŭnym pamiežžam.
Poŭny źmiest knihi dastupny TUT.
Za rodnuju movu j praŭdzivy nazoŭ: vybranaje / Jan Stankievič. — 2-je vyd. — Smalensk: Inbiełkult, 2013. — 742 s.

U hetym vydańni źmieščanyja vybranyja pracy viadomaha biełaruskaha nacyjanalnaha dziejača Jana Stankieviča (1891—1976), jakija ŭ 1910—1970-ja hh. drukavalisia na staronkach biełaruskaha peryjadyčnaha i nieperyjadyčnaha druku jak u Biełarusi, tak i za jaje miežami. Drukavanyja pracy nadzvyčaj raznastajnyja jak pavodle žanraŭ, tak i pavodle tematyki.
Pieraličym nazvy tolki niekatorych publikacyj z knihi: «Maskalščyna i Eŭropa», «Praf. Karski i jaho «Biełorusy»», «Dyjalekty biełaruskaj movy», «Čas uźniknieńnia biełaruskaj i ŭkrainskaj nacyjaŭ», «Reforma hramatyki biełaruskaj movy ŭ BSSR», «Vialiki kniaź Vitaŭt jak biełaruski haspadar», «Stan daśledavańniaŭ klasyfikacyi dyjalektaŭ biełaruskaj movy» i h.d.
Poŭny źmiest knihi dastupny TUT.
№ 9 (130). Histaryjahrafija 1920-ch hadoŭ: «doŭhaje XIX stahodździe». (430 s.)

Da ŭvahi amataraŭ i znaŭcaŭ biełaruskaje historyi prapanujecca panarama histaryjahrafii 1920-ch hadoŭ, pryśviečanaja nastupnamu, asobnamu pieryjadu madernaj epochi — našamu «doŭhamu XIX stahodździu».
U numary: dva artykuły Alaksandra Šlubskaha — «Adnosiny rasijskaha ŭradu da biełaruskaje movy ŭ XIX st.» i «Dola knihaschovaŭ i archivaŭ ziamiel kryŭskich i byłoha Vialikaha Kniastva Litoŭskaha. Matarjały da kryŭskaj historapisi», Leŭ Ćviatkoŭ «Uvahi ab movie filomataŭ», Michajła Pijatuchovič. «Francišak Bahuševič jak ideolah biełaruskaha adradžeńnia i jak mastak» i h.d.
Poŭny źmiest numara dastupny TUT.
***
Da 29 lutaha kamplekt z šaści vydańniaŭ možna zakazać za 249 tys. (samavyvaz) abo 299 tys. (dastaŭka poštaj ci kurjeram).
U ramkach akcyi možna taksama nabyć piać z šaści paznačanych vydańniaŭ (na vaš vybar) pa canie 199 tys. (samavyvaz) abo 249 tys. (dastaŭka poštaj ci kurjeram) abo čatyry z šaści paznačanych vydańniaŭ (na vaš vybar) pa canie 149 tys. (samavyvaz) abo 199 tys. (dastaŭka poštaj ci kurjeram).
Kab zrabić zakaz, treba dasłać elektronny list na adras [email protected] abo patelefanavać na numar (29) 550-79-69.
Zakazvajučy vydańni, u poli «Tema» paznačajcie «Mova i nacyja». U liście, akramia pieraliku patrebnych vydańniaŭ, treba paznačyć svaje dakładnyja kaardynaty: paštovy adras, indeks, proźvišča dy inicyjały, telefon dla suviazi. Prapanova dziejničaje tolki na terytoryi Respubliki Biełaruś. Sposaby dastaŭki zakazu – kurjerskaja dastaŭka (tolki Miensk i vakolicy), paštovaja pierasyłka abo samavyvaz (stancyja mietro Kamiennaja horka). Kab paźbiehnuć nieparazumieńniaŭ, zakazvajučy vydańni ŭ ramkach rasprodažu, u elektronnym liście abo pa telefonie paviedamlajcie sposab dastaŭki.

Kamientary